Píšem, pretože považujem za správne sa vypísať zo všetkého čo sa deje a mám pocit že môžem niečo zmeniť vo svete i keď len na krátko alebo len minimálne. Píšem, pretože je podľa mňa náročné písať vo veršoch a splniť čo najviac pravidiel okolo viazaných veršov a niekedy vyhodím myšlienku len aby sa to rýmovalo. Je to nezmysel, ale je to výzva a je to tak ťažké, že píšem menej kvantity ako kedysi. Nikdy som nepísala o veciach nad ktorými neuvažujem a každá jedna báseň ma fascinuje svojou unikátnou energiou. Určite si myslím, že že mnohá poézia je slabá alebo zlá ale treba si uvedomiť aj to čo to robí s autorom alebo s autorkou, čo cíti a čo chce povedať. Poézia musí mať čo povedať a preto píšem, lebo nechcem byť hluchá a nemá ale chcem patriť do sveta kde aj také jednoduché veci ako verše môžu dodávať nádej a pomáhať proti strachu.
Ako píšem? Ako človek, nie ako niekto neomylný a nie ako všetky umelé inteligencie ktorými nás stále niekto straší. Rozhodla som sa že nebudem písať s vlastnou fotografiou a nebudem dávať ceckaté fotky aby som si získala pozornosť, aj tak cecky nemám. Budem radšej keď si ma prečíta niekto kto má rád ťažko písanú poéziu ako keby som mala dostávať srdiečka len preto, že som dala pekný obrázok. Zažila som veľa zla, mala som konflikty s ľuďmi a nechcem aby si ma niekto spájal so všetkými nepravdivými vecami. Sama plne rešpektujem keď niekto píše tajne, bez skutočnej fotografie alebo pod umeleckým pseudonymom a mám rada keď nikto nie je karhaný za všetko, od rána do večera.
Píšem často vtedy, keď ma niečo zaujme. Pozerám správy, čítam noviny, krúžkujem čo ma zaujme a potom sa k tomu niekedy večer vrátim a napíšem o tom báseň. Pokiaľ ide o vojnu, o tom som napísala knihu rýchlo, lebo som si predstavila koľko je tam utrpenia. Často si všímam negatívne veci a už podľa názvov vidno ktoré zbierky boli písané v ťažkom období. Neverím, Kvety beznádeje, Samota. To nie sú pekné veci.
Píšem na starom počítači. Nepotrebujem nový. Nemám smartfón. Som stará škola a keď som písala zbierku Závislosť, tak mi ani nenapadlo že všetky babičky budú mať mikroskopické počítače od rána do večera a od večera do rána v ruke a nebudú vedieť zaspať ani zobudiť sa bez jasného displeja.
Mária Nováková je autorka poézie a príležitostne krátkej prózy. Píše o ľuďoch a o zle, ktoré sa jej stalo a tiež o túžbach ktoré má tak ako každý iný človek. Píše často jednoducho cez Facebook ale jej básne sú často skladané do jednotlivých krátkych zbierok básní. Napísala zbierky Zablatená princezná a Čerešňa (2012), Vlčí mak, Čiernobiela, Recept na lásku, Skladačka (2013), Závislosť, Polovica z polovice, Bež, významná, Anička a jej mamička, Medzi tmou a svetlom (2014), Láska je slepá, Slnko na dlani, Sľubovali stenám, Ťažko hľadá pokoj v duši, Šablóna, Dievča na plagáte, Pretechnizovaná (2015), Samota, Neverím, Len páska cez ústa pozná moje prosím, Ak práve ak (2016), Čierny sneh (2018), Kvety beznádeje (2021), Pohrebná služba vlasti (2022). Posledná menovaná získala druhé miesto v kategórii poézia za rok 2022 v Greenie knižnici. Rada pomáha novým poetom a poetkám s poéziou. |
Predchádzajúce články
Elena Eleková – Píšem, aby som bola čitateľná
Janette Šimková – Písanie ma formuje
Marek Hudec – Terapia s dôležitým spoločenským rozmerom, no aj práca ako každá iná
Richard Rychtarech – Písanie, úprimne? Rozkoš aj muky!
Zuzana Štelbaská – Prečo, ako a kedy píšem
Emily D. Beňová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Katarína Kucbelová – Je to napínavé
Eva Hrašková – Prečo, ako a kedy píšem?
Mária Corvus Havranová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli