Vlasta Hochelová

Vlasta Hochelová – Prečo, ako a kde píšem…

Začnem malým obzretím do minulosti. Keď som bola školáčka, asi v druhom ročníku ZDŠ v Bratislave, tak som napísala svoj prvý detský text. Z matematiky som však doniesla trojku, čo bola pre moju rodinu, zameranú na prospech a výkon, odsúdeniahodná známka. Mamička najskôr ustrnula nad žiackou knižkou na stole, roztvorenou neďaleko tej detskej prvotiny ilustrovanej mojimi kresbičkami. Brnkla ukazovákom do textu, ktorým som sa chcela pochváliť, a vyriekla: „Písačky! Tak toto ťa, dcérka, živiť nebude! Písačky!“

Podstatnú časť života ma však živili práve písané slová a to, že som to s nimi predsa len ako tak vedela. Písala som vždy, ale často len „šuplíkovo“. Zlom nastal, keď som sa vydala za človeka básnického slova a znalca literatúry. Myslím si, že to významne rozhodlo o mojom písaní aj nepísaní. Veď mať vedľa seba literárneho recenzenta a kritika, tak si dvakrát rozmyslíš, či s tou svojou nočnou tvorbou vylezieš von na svetlo, alebo to vopcháš pod úradné listiny do zásuvky. Našťastie, bol k mojej tvorbe obvykle láskavý.

Mám jednu limitujúcu vlastnosť – neviem sa dobre zhostiť niekoľkých životných rolí súčasne. Byť manželkou a matkou ma roky pohlcovalo, bola to vlastne prekážka pre moje písanie. Pracovať v novinách ma tiež odvrátilo od vlastnej básnickej či beletristickej tvorby. Veď povážte! Prídete domov z redakcie regionálnych novín, kde som musela „vypľuť“ denne a v krátkom čase istý počet správ a článkov, niečo aj do sobotňajšieho vydania… A domácnosť pýta nejakú starostlivosť, napokon aj deti sa tu potulujú a tiež chcú, čakajú, pýtajú… Nuž, nesadnete si do pracovne – múzou pobozkaná a energiou nakopnutá – k počítaču, zámer napísať báseň či poviedku odkladáte na inokedy. Toto je však skôr odpoveď na otázku, prečo som toho nenapísala viac.

Zároveň však priznávam, že to, čo som napísala, som tvorila s chuťou, dosť rýchlo a zanietene. Po publikovaní a vyjdení ma to príjemne uspokojilo, a potom nič – mesiace aj roky. Nuž, nie som veľmi ambiciózna spisovateľka. Som vlastne lenivá autorka!

Kde píšem? V kuchyni. Prečo píšem? Lebo mám pocit, že mi to niekedy aj ide. Tá hra so slovami, príbehmi, humorom, štipkou láskavej irónie a jemným cynizmom ma naozaj baví. Mám už aj čosi odžité, tak nevarím z vody ako zamlada. Písanie mi pomáha prežiť ťaživé udalosti, lásku aj smrť (znie to pateticky, ale to je určite „status“ nejedného autora), vyrovnať sa s „nakladačkou“ od osudu, spláchnuť vlastné aj cudzie city do privátnej a súcitnej riečky s priliehavým názvom, ako napríklad O živote vieš prd!. Prináša mi to potrebný odstup od samej seba… Keď niečo po rokoch po sebe čítam, tak objavujem, kto som bola v tom čase. A vie to byť aj zábavné. Minule som si prečítala jednu svoju báseň spred asi desiatich rokov – a zrazu: „Fíha, to je dobrá poézia!“ – pochválila som sa žičlivo.

Inak, každá návšteva kníhkupectva človeka usádza, učí veľkej pokore. Myslím si, že súčasné predajne kníh s tou nespočítateľnou spisovateľskou záľahou musia byť vlastne pre každého ambiciózneho spisovateľa či vydavateľa demotivujúce. Pre niekoho až depresívne. Nemám to, našťastie, takto, ale pripomína mi to klasické „márnosť nad márnosť“. Pretože kníhkupectvá tu sú nielen s ponukou krásnych a múdrych kníh, ale aj nepredajných produktov, a orientovať sa v tom je čoraz ťažšie. Vládne veľká nadprodukcia, čo súvisí zrejme s konzumnou dobou. Keď konzum, tak všade! Veľký a pestrý knižný trh a zároveň aj smutný cintorín kníh a hodnôt! Aha, to je aj obhajoba mojej autorskej lenivosti!

Vlasta Hochelová pracovala v regionálnych periodikách, v časopise Originál v Nitrianskej štátnej galérii, na odbore kultúry MsÚ v Nitre a takmer dve desaťročia vyučovala na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Je autorkou Slovníka novinárskej teórie a praxe (UKF, 2001), odbornej monografie Hodnotové aspekty masmédií s dôrazom na spravodajstvo (UKF, 2011), básnických zbierok Sen o nespavosti (Q111, 2008), Po lakte v popole (Q111, 2011) a románu O živote vieš prd! Fejsbúkový denník (Enigma, 2022).

Okrem odborných statí, uverejnených vo vedeckých periodikách a zborníkoch, publikovala články v tlači; básne a poviedky prezentovala v literárnych periodikách, najviac v Romboide, v Slovenskom rozhlase odvysielali jej poviedku Cez prestávku v rámci žánra „mini-román“ a rozprávku O kvapke Cupke (ešte vo vysielaní Česko-slovenského rozhlasu). Z češtiny preložila knihu Jana Tůmu 100 najväčších zaujímavostí o železnici (Columbus, 2005) a román Oldřicha Seluckého Vzbura v Assisi (Spolok svätého Vojtecha, Trnava, 2017).

Predchádzajúce články

Mária Nováková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Elena Eleková – Píšem, aby som bola čitateľná
Janette Šimková – Písanie ma formuje
Marek Hudec – Terapia s dôležitým spoločenským rozmerom, no aj práca ako každá iná
Richard Rychtarech – Písanie, úprimne? Rozkoš aj muky!
Zuzana Štelbaská – Prečo, ako a kedy píšem
Emily D. Beňová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Katarína Kucbelová – Je to napínavé
Eva Hrašková – Prečo, ako a kedy píšem?
Mária Corvus Havranová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť