Písať ma bavilo už v ranom školskom veku. (Súviselo to, samozrejme, aj s potešením z čítania.) Zatiaľ čo väčšina mojich spolužiačok a spolužiakov mala obavu z hodiny slohu, ja som sa na ňu vyslovene tešil. Za slohové práce ma učiteľky často chválili. Schopnosť pekne štylizovať, súvislo sa vyjadrovať písanou formou sme ja i moji dvaja bratia zrejme zdedili po otcovi, ktorý bol športový novinár.
Moje písanie sa týka viacerých žánrov – píšem básne, z času na čas prózu, najčastejšie recenzie, zriedkavejšie dlhší interpretačný text, venujem sa aj prekladu. Teda viac-menej stále som v situácii, že mám čo písať.
Báseň si spravidla napíšem najprv rukou na kus papiera (zväčša využívam druhú stranu už raz použitej A-štvorky), až potom ju prepíšem na počítači. Keď mám nápad, dokážem ju napísať kdekoľvek, napríklad aj na stanici či priamo vo vlaku či v autobuse. Nápad ma pohltí a na chvíľu sa „odizolujem“ od okolia, absolútne sa sústredím na myšlienky, obrazné vyjadrenia, ktoré mi naskakujú v hlave. Iné, dlhšie texty píšem výhradne doma, nie rukou, ale priamo do počítača, prípadne na laptope na chalupe. Avšak pamätám sa aj na časy, keď som ich klepal na písacom stroji, ktorý rachotil, ozýval sa po celom byte; niekedy, keď ma súril termín, i v neskorý večer – iste ma susedia preklínali.
Najťažšie je odpovedať na otázku, prečo píšem. Moje písanie sa, ako som naznačil vyššie, odvíja od čítania. Bol som vášnivý čitateľ a v istom momente som si kládol otázku, či aj ja nedokážem napísať niečo zaujímavé, pútavé. Potom k tomu pribudla ambícia publikovať. A keď som zažil prvú radosť z uverejneného textu – už som sa v tom „viezol“…
Áno, písanie je trochu drogou. Ako vieme z dejín literatúry, v ojedinelých prípadoch aj celkom zničujúcou, čo, našťastie, určite nie je môj prípad. V písaní sa zrejme prejavuje tiež dosť márnivá snaha zanechať po sebe malú stopu prv, kým sa človeka navždy nestratí v priepasti večnosti.
Igor Hochel – vyštudoval slovenský a bulharský jazyk na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako vysokoškolský učiteľ, redaktor a šéfredaktor literárneho periodika Romboid. V rokoch 1996 – 2021 vyučoval slovenskú literatúry 2. polovice 20. storočia, súčasnú slovenskú literatúru, semiotiku literatúry a ďalšie disciplíny na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V súčasnosti je na dôchodku.
Vydal básnické zbierky Strom pred domom (1979), Svetlá na hladine (1986), Uprostred je mlčanie (1993), Kôra nežne praská (1997), Utkané z vlasov (2005), Muž na peróne (2017), básnickú skladbu Pátrači v krajine nezvestných (1995, s grafickými listami Igora Bencu). Výber z jeho poézie spolu s novou zbierkou Šelest netopierích krídel vyšiel v roku 2009 pod názvom K mojim ústam nahá (žena). Je aj autorom poviedkovej knihy z roku 2013 Muchy (v treťom roku okupácie). V roku 2003 vydal výber z recenzií a literárnokritických statí Dotyky, sondy, postoje a v roku 2005 monografiu Ladislav Ballek. Príbeh ako princíp. Je spoluautorom publikácií Panoráma slovenskej literatúry III (2006), Slovenská literatúra po roku 1989 (2007), Dejiny slovenskej literatúry II (2009) . Z bulharčiny preložil diela J. Radičkova, I. Davidkova, I. Kalčeva, M. Asenova, D. Ivanovovej a ďalších autorov, z macedónčiny výber z poézie M. Matevského. |
Predchádzajúce články
Vlasta Hochelová – Prečo, ako a kde píšem…
Mária Nováková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Elena Eleková – Píšem, aby som bola čitateľná
Janette Šimková – Písanie ma formuje
Marek Hudec – Terapia s dôležitým spoločenským rozmerom, no aj práca ako každá iná
Richard Rychtarech – Písanie, úprimne? Rozkoš aj muky!
Zuzana Štelbaská – Prečo, ako a kedy píšem
Emily D. Beňová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Katarína Kucbelová – Je to napínavé
Eva Hrašková – Prečo, ako a kedy píšem?
Mária Corvus Havranová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli