Brandon McYntire

Brandon McYntire – Prečo, kedy, kde a ako píšem

Prečo píšem? Pero a papier mi boli blízke odo dňa, keď som sa naučil písať. Knihy boli a stále sú svet, ktorý ma obklopuje. Zapisoval som si veci, ktoré bežne ľudia nevideli. V podstate od kedy som prišiel na svet, vidím veci úplne ináč ako ostatný. Alebo aj presnejšie, vidím to čo iný nie. Viem čítať „medzi riadkami“ a celý život vysvetľujem ľuďom okolo seba, že nič nie je tak ako to všetci vidíme. Existujú úplne iný svety aj tie, ktoré vôbec nevidíme. Len málo ľudí počas môjho života ma bolo ochotných počúvať. A tak, som sadol k stolu a začal som písať veci, ktoré som videl a ktoré som ani nedokázal vlastne poriadne vysvetliť. Bola to doba keď sme ešte písali na písacom stroji a internet neexistoval. Potom som náhodne objavil môj príbeh „Ostrov 2289“, ktorý som začal písať ešte na základnej škole. Bol napísaný perom na linajkovanom papieri. Dostal som v ten deň vnuknutie a rozpísal som ho ďalej. Týmto sa začala moja cesta von, k vydaniu prvej knihy – poviedky. Od toho dňa, bol December 2015, som napísal a vydal len na slovensku 35 kníh. Ponúkam mystérium, horory, romatiku, fantastiku, sci-fi, skutočné príbehy, pseudo-vedeckú a aj erotickú literatúru.

Kedy píšem? Keď dostanem myšlienky a vnuknutie z hora. Prichádzajú z vesmíru a nekonečných vesmírnych diaľav. Nikdy neviem, kedy prídu. Je to za bežného dňa na nákupoch alebo len tak cez víkend. Informácie, ktoré dostávam zhora, sú niekedy len útržkovité, nelogické a snažím sa ich dešifrovať a prísť na to, čo prinášajú. Neviem ako to mám definovať. Je to buď nejaký vnem, ale nejakú napojenie na inú frekvenciu myšlienok, prúdu, ktorý možno len prechádza určitým smerom cez vesmír ako vysielanie. Je možné ho zachytiť iba raz. Nikdy sa nedá zachytiť to isté prúdenie informácii znova. Ak ho nedokážem dešifrovať, rozlúštiť, odíde a nenapíšem to. Niekedy je ťažké dopísať záver knihy, ale sa zaseknem v niektorej časti kapitoly… Musím vyjsť niekam von, do prírody, aby na do mnou nebola žiadna strecha ani stena. Vtedy je prepojenie medzi vesmírom a zemou priam. Je možné zachytiť tieto prúdy informácii. A tak, dokončím knihu bez problémov.

Kde píšem? Ak zachytím tieto prúdy zhora, snažím sa ich zapísať aby som ich nezabudol, nech som kdekoľvek. Bežne si ich nahovorím na záznamník na mobilný telefón. Je to jednoduchšie. Takto funguje môj systém, moja tvorba. Občas sa mi stalo, že som si sadol na lavičku v parku, a rozprával som tieto myšlienky nahlas do mobilu. Nevšimol som si okoloidúcich až som sa obzrel ako sa za mnou otáčajú v zmysle – asi mu preskočilo. Totiž nevidel položený mobilný telefón, na mojich nohách. Odvtedy si už na túto metódu dávam pozor a nosím si v púzdre v mobile viac papiera na zapisovanie. Potom si všetko položím doma na stôl k notebooku a spíšem do Wordu. Dám to celé na správnu mieru a knižnú podobu.

Ako píšem? Normálnym štýlom ako každý spisovateľ. Samota, ticho, len klepanie po klávesnici a som v inom svete. Ale nie veľmi normálnym štýlom. Volá sa to automatické písmo. Je možné zapisovať iné veci, nie z tohto sveta. Napojenie na iné bytosti žijúce v neviditeľnom svete ale aj na tie mimozemské. Aj tie je ťažko niekedy zložiť dokopy aby mali zmysel. Celý život, od kedy som sa naučil čítať a písať, som sa zaoberal z ezoterikou, vedou a pseudovedou. Buď praktizujem jedno, alebo druhé a tretie. Je možné nazrieť aj do sveta, ktorý očami ani hmatateľne nie je možné vidieť ani cítiť. Je všade okolo nás. Je tam veľa záhad, otázok a odpovedí. Ak poznáte princíp a cestu k nahliadnutiu… tak sa otvoria nekonečné možností a informácií. To je moja parketa. Na takýchto princípoch som napísal napríklad moju poviedku „V meste Loist“. Ten kto ju prečítal, vie o čom tu píšem alebo hovorím. Ja nie som bežný spisovateľ, skôr outsider. Mám veľa fanúšikov ale aj neprajníkov. A stále sú s nimi problémy. S mojimi teóriami niekto súhlasí a niekto nie. Mám občas dočinenia aj s psychopatickými čitateľmi, ktorý zašli voči mojej tvorbe a mojej osobe oveľa ďalej ako by mali. To už je ale odvrátená strana tohto spisovateľského sveta a života.

Brandon McYntire sa narodil v Michalovciach v roku 1978. Po častých cestách v minulosti sa už usadil znova v Michalovciach, kde dnes píše a vytvára nové teórie. Jeho predkovia sú amerického, českého, slovenského a poľského pôvodu. Je sympatizant Ezoteriky, vedy a pseudovedy. ale nie okultizmu. Napísal vyše tridsať kníh a veľa z nich bolo preložených do iných jazykov. Jeho knihy sa predávajú po celom svete a má mnoho čitateľov aj v Izraeli a na Taiwane.

Predchádzajúce články

Michaela Mihoková – Prečo, kde a kedy píšem
Lucia Braunová – Ako, prečo a kedy píšem
Vlasta Hochelová – Prečo, ako a kde píšem…
Mária Nováková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Elena Eleková – Píšem, aby som bola čitateľná
Janette Šimková – Písanie ma formuje
Marek Hudec – Terapia s dôležitým spoločenským rozmerom, no aj práca ako každá iná
Richard Rychtarech – Písanie, úprimne? Rozkoš aj muky!
Zuzana Štelbaská – Prečo, ako a kedy píšem
Emily D. Beňová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Katarína Kucbelová – Je to napínavé
Vita Jamborová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Eva Hrašková – Prečo, ako a kedy píšem?
Mária Corvus Havranová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť