Prečo píšem?
Mám chuť odpovedať – lebo, lebo… Lebo ani sama neviem, prečo vlastne. Keď som mala jedenásť, do zošita som napísala svoj prvý „román“ Kráľovná prérie – Queen of the Prairie. Názov musel byť po anglicky, aby mi Winnetou s Old Shatterhandom rozumeli. Chcela som sa im vyrovnať, s winchestrovkou v ruke, v krásnych jelenicových šatočkách a v ľahkých kožených mokasínach na nohách bojovať po ich boku.
Potom som emocionálne vybuchovala v čase puberty. Pustila som sa do ľúbostnej poézie. Tú už som ťukala do písacieho stroja, ktorý odtláčal klávesy cez čiernu pásku rovno na biely papier.
K písaniu som sa zas vrátila až na vysokej škole, lebo bolo treba žiť a užívať si naplno, takže som písala len to, čo bolo povinné. Štúdium, jazyky, cestovanie – svet gombička. Človeku sa ani nechce písať, keď sa písať musí. Diplomová práca, čínske znaky… Pred pár rokmi ma ktosi skontaktoval, či by som nedokázala vo svojej diplomovej práci pokračovať – prekladala som latinské dielo Françoisa Noëla, jezuitského misionára, ktorý sa venoval čínskym textom. Pokračovať by som v tom neodkázala. Z latiny mi ostalo jedine In vino veritas.
Až absolútne zahltenie existenčných systémov po narodení oboch mojich detí vo mne zas vytvorilo emotívny príbehový pretlak, ktorý explodoval vo fantasy Sklený vrch. Ďalšie fantastické diela nasledovali rýchlo za sebou – Lokaj, Vlčí brat, Posledná Pozemšťanka, Cval kentaura, Svedomie temnej časti, Príšery z prímestskej štvrte, Hlas draka, Mutácia z planéty Zem a najnovšie Vladykova pomsta. Tak preto. Píšem, aby som sa zachránila.
Kedy píšem?
Stále. Píšem pri nákupoch v potravinách, v rade na pošte, cestou z krúžkov, na ktoré vyprevádzam decká (stále menej, lebo rastú ako z vody). Píšem v hlave. V myšlienkach už som autorkou prinajmenšom päťdesiatich troch románov a približne dvojnásobku poviedok. Aj zaspávam s príbehom, ktorý sa mi potom sníva. Preto do počítača dávam len tie, ktoré sa mi v hlave nedokončili a ja potrebujem vedieť, ako dopadnú.
Ako píšem?
Píšem rýchlo. Ak už je príbeh zrelý na prezentáciu pred verejnosťou, ide von.
Horšie je to s časom, lebo ako dcéra, matka, manželka a priateľka… nie ešte sa s Vami nelúčim, len som chcela byť dôležitá, ako mám toho veľa, a preto niekedy posúvam termíny odovzdania rukopisov na neskôr. Buďte ku mne zhovievaví, prosím!
Kde píšem?
Píšem doma. Lenže ja sa doma cítim kdekoľvek, kde mi je dobre. Napríklad v Žiline u otca. Zaleziem si do pivnice, kde býva aj v lete prítmie a chladno, zoberiem si veľkú šálku kávy so sebou a svete tras sa!, vymýšľam si lepší svet. Alebo horší, aby sa ten náš svet stále nemusel za seba hanbiť.
Píšem aj v Bratislave, kde nesmie chýbať veľmi stará klávesnica, ktorej klávesy vytŕčajú ako tie, ktoré som mala na starom písacom stroji.
Píšem na dovolenke, lebo neznášam horúčavy a polihovanie na pláži. Nemám rada zmrzlinu a vôbec sladké (ale vždy ma potešia slané tyčinky), takže všetkých rodinných príslušníkov posielam von, nech si dovolenku užijú, a ja si užívam tiež. Písanie.
Katarína Soyka – Narodila sa (*1970) s túlavými topánkami v meste Žilina. Čítanie Zamarovského ju priviedlo k štúdiu latinčiny a histórie na Univerzitu Komenského do Bratislavy. Chcela sa venovať vede a život brala veľmi vážne. K štúdiu si pribrala ešte čínsky jazyk a stihla najbližší let do Pekingu na Univerzitu Beijing Yuyan Wenhua Daxue. Deväť rokov potom pracovala v čínskej rodine Li, precestovala aspoň polovicu zemegule, kým neprišli deti. Samozrejme, že ich priniesol bocian. Z Lučenca. Bol krásny, čiernovlasý a čiernooký, tak si ho nechala. Učiteľka čínskeho jazyka Li Laoshi dávno odhalila, že Soyka bola v minulom živote Číňanka, preto Áziu miluje aj nenávidí, odchádza z nej a stále sa do nej vracia. Materstvo prudko narušilo Soykinu duševnú rovnováhu, odvtedy píše fantastiku. Pre svoj prvý fantasy román Sklený vrch našla vydavateľa, no stále nebola spokojná. V roku 2012 teda spolu s Lenonou Štiblaríkovou, so svojím pokrvným bratom (lebo sestra znie od veci), založila jediné žánrové vydavateľstvo na Slovensku, publikujúce výhrade domácu scifi, fantasy a žánrový horor, vydavateľstvo Hydra. Viac o autorke, vydavateľstve a jeho aktivitách nájdete na: www.vydavatelstvohydra.sk |
Predchádzajúce články
Brandon McYntire – Prečo, kedy, kde a ako píšem<
Michaela Mihoková – Prečo, kde a kedy píšem
Lucia Braunová – Ako, prečo a kedy píšem
Vlasta Hochelová – Prečo, ako a kde píšem…
Mária Nováková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Elena Eleková – Píšem, aby som bola čitateľná
Janette Šimková – Písanie ma formuje
Marek Hudec – Terapia s dôležitým spoločenským rozmerom, no aj práca ako každá iná
Richard Rychtarech – Písanie, úprimne? Rozkoš aj muky!
Zuzana Štelbaská – Prečo, ako a kedy píšem
Emily D. Beňová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Katarína Kucbelová – Je to napínavé
Vita Jamborová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Eva Hrašková – Prečo, ako a kedy píšem?
Mária Corvus Havranová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli