Anna Kittel Gürtlerová

Anna Kittel Gürtlerová – Kde a prečo píšem

Píšem prakticky všade, kedykoľvek a kdekoľvek, keď ma niečo zaujme. Píšem prevažne do telefónu, pretože môj rukopis je značne nečitateľný. V telefóne mám už viacero mojich kompletných kníh. Písanie je pre mňa ako jedna z ľudských potrieb, rovnako ako dýchanie, je to môj spôsob ako reagovať na dianie okolo, ako sa vyrovnať s emóciami a zároveň píšem hlavne vtedy, keď si chcem daný okamih zapamätať, ako keď vidíte niečo pekné, čo si chcete odfotiť a v mojom prípade to riešim tak, že to skrátka opíšem v básni.

Moje knihy sú pre mňa ako také fotoalbumy. Presne si pamätám na emócie a situácie, kedy som tú ktorú báseň napísala. Sú to veci, na ktoré nechcem zabudnúť. Možno aj preto, že si ich takto často pripomínam, mám výbornú pamäť. Ľudia čo ma dlhšie poznajú hovoria, že mám pamäť ako slon. Pamätám si veci a situácie od útleho detstva až dodnes. Niekedy mám pocit, že je to prekliatie a chcela by som zabudnúť, ale nedá sa to. Takto ma prakticky minulosť prenasleduje do súčasnosti a budúcnosti. Aj to je vec, s ktorou sa pomocou básní vyrovnávam. Snažím sa pomocou nich utriediť si myšlienky, pochopiť určité situácie, alebo len poukázať na niečo, čo si myslím, že by pomohlo aj ostatným. Pripájam dve básne, ktoré som napísala v autobuse.

Dvaja Starci
Z autobusu vystúpili dvaja starci s barlami.
so sklonenými, bielovlasými hlavami,
s prihrbenými plecami
a ohnutými chrbtami.

Slnko ich jesennými lúčmi pohladilo po tvári
a mne ich ukázalo celkom inými očami.
Moja posadnutosť plynutím času…
A v mojich očiach boli opäť chlapcami,

ktorí vystúpili zo školského autobusu
a chválili sa siláckymi rečami.

Vždy ma to dojme,
ako sa človek vplyvom času mení,
ako sám v živote zohrá tisícky predstavení,
ako zožne aplauzy i pády v dráme života…

Aj na naše predstavenia hľadia iní,
až pokým ich za oponou vlastnej scény
nepohltí temnota.

Básne píšem spontánne okamžite, ako ma niečo osloví… Toto vzniklo keď som videla na lavičke spať ľudí bez domova…

Bezdomovci
Na ceste stretávam bosých ľudí.
Ja oblečená,
vidím otrhaných ľudí v marci,
ako v stredoveku.

Ja depresívna, ľudí bez domova.
Kde to žijeme
že ľudia nie sú nikde doma?
Že sú doma na lavičke,
kde každý nazíza do okien ich biedy…
Kedy bude žiť človek ako sa mu patrí,
s dôstojnosťou, kedy?

Keď pochopíme,
že tu nie sme iba sami pre seba.
Keď zistíme, že z vecí ktoré máme,
nám vlastne polovicu netreba.

Keď sa oprostíme od matérie
a strachu zo straty, či zosmiešnenia.
Keď si každý načrie dovnútra
a pochopí čo nachádza sa v duši.
A keď tomu porozumie,
bude vedieť to, čo dodnes iba tušil.

A na záver  ešte moja reakcia na negatívne ohlasy na súsošie Jara Filipa , Satinského a Lasicu v Petržalke.

Súsošie Satinský -Filip -Lasica

Akoby tu po nich ostala iskrička života.
Akoby len na chvíľu ustrnuli v čase.
Akoby sa znova máličko ozval klavír
a ktosi popod fúzy pousmial sa zase.

Príbeh troch kamarátov, čo sú opäť spolu.
Tu, aj tam. Komu sa nepáči, nech sa nepozerá,
kto nemal rád ich humor, ten má skrátka smolu,
a my tú, že už viac nevyjdú vtipy spod ich pera.

Anna Kittel Gürtlerová – Narodila som sa 30. 7. 1980 v Bratislave. Básne som vymýšľala ešte keď som nevedela písať. Tie, ktoré som napísala ako dieťa, som vydala v knihe Rozprávky básničky do detskej izbičky. Dodnes som napísala 12 kníh. Dve pre deti, rozprávky a básne, jednu poviedkovú knihu, knižku detských výrokov a ostatné sú poézia, ktorá v mojej tvorbe prevažuje. Občas píšem aj humorné scenáre pre rôzne herecké zoskupenia, úspešne hrané aj na Trenčianskom hrade. Robievam besedy pre deti aj dospelých, venujem sa aj činohernému hraniu, spievam v zbore a maľujem obrazy. Knihy sama ilustrujem a učím výtvarný odbor na umeleckej škole už 22 rokov. Rovnako som popri práci sprevádzala aj na Bojnickom zámku, kde príležitostne ešte stále zavítam. Celý život sa venujem aj umeleckému prednesu. Mám dve dcérky, Elu a Grétku, ktoré boli okrem mojich žiakov inšpiráciou na napísanie mojej dvanástej knihy Ale Ela! zoznam kníh : Až dodnes, Chcela by som krídla, Spomienky na budúcnosť, Vtáci v klietkach, Kútovské a iné poviedky, Rozprávky o lese Lese, Rozprávky básničky do detskej izbičky, Spomienky na budúcnosť a predpovede minulosti, Moje milé, Ale Ela! O vílach a ľuďoch, Pierka. Rozprávky o lese Lese vyšli aj na cd, narozprávané Petrom Rúfusom

Predchádzajúce články

Daniel Šmihula – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Lucia Božiková – Prečo, kde, ako a kedy píšem?
Natali Fox – Prečo, kde, ako a kedy píšem
Katarína Soyka – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Brandon McYntire – Prečo, kedy, kde a ako píšem<
Michaela Mihoková – Prečo, kde a kedy píšem
Lucia Braunová – Ako, prečo a kedy píšem
Vlasta Hochelová – Prečo, ako a kde píšem…
Mária Nováková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Elena Eleková – Píšem, aby som bola čitateľná
Janette Šimková – Písanie ma formuje
Marek Hudec – Terapia s dôležitým spoločenským rozmerom, no aj práca ako každá iná
Richard Rychtarech – Písanie, úprimne? Rozkoš aj muky!
Zuzana Štelbaská – Prečo, ako a kedy píšem
Emily D. Beňová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Katarína Kucbelová – Je to napínavé
Vita Jamborová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Eva Hrašková – Prečo, ako a kedy píšem?
Mária Corvus Havranová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť