Tyborg

Tibor Pálszegi alias Tyborg – Prečo, kedy, ako a kde píšem

Prečo? Lebo ma baví písanie, produkty písania ma tešia, tak ako ich prípadné následné uznanie. Na základnej škole ma bavilo písať slohy, uznanlivo ich predčítavala triede naša „tanítónéni“. V rannej dospelosti som so svojou prvou poviedkou – bolo to sci-fi – získal tretie miesto na Wolkrovej Polianke. Objavil som pre seba zábavu z literárneho písania a hneď sa dostavilo aj ocenenie môjho textu. Po niekoľkých, aj uverejnených poviedkach – hlavne po maďarsky – som skončil so sci-fi. Chcel som písať o reálnom živote. Nešlo mi to, tak som s tým prestal. Koncom totality a začiatkom divokej demokracie sa mi darili humoresky. Písali sa mi ľahko, už prvá z nich odznela v Slovenskom rozhlase v relácii Apropo. Časopisecky sa moje humoresky – asi tak dvadsať – uverejňovali hlavne v maďarčine, menej v slovenčine, lebo tie väčšinou odznievali v rozhlase. Bola to škola písania prekvapivých a  vtipných krátkych príbehov. A prišlo štvrťstoročné pracovné obdobie vedeckého výskumu, okrem jedného mesiaca bez literárneho písania. Počas marca – no, týždeň aj v apríli – v roku 2008, ako umelecké dobrodružstvo práve nezamestnaného odborníka, vznikla moja vydaná knižka siedmych poviedok v maďarčine. Slovenská verzia, napísaná predvlani, čaká na vydavateľa. V súčasnosti píšem poviedky v oboch jazykoch, bude ich 2×7, je to zábava, radosť a nádej uznania.

Moje Kedy? Z hľadiska mojich sporadických období písania je obsiahnuté v mojom Prečo?. Medzi obdobiami písania sa nachádzali sedem až sedemnásť ročné prestávky, teda v poradí približne 7, 17 a 12 ročné. Kedy? samotného písania boli iné, podľa toho, či ak som písal humoresky a iné podobné útvary, alebo ak som tvoril poviedky. Humoreska bola za večer hotová. Sedem poviedok pre knižku v maďarčine bolo výsledkom trochu viac ako mesačného intenzívneho písania. Text slovenskej verzie knižky vznikol za pol roka. A v súčasnosti, píšuc na mobile – v ľubovoľnom čase dňa, aj s niekoľko dňovými prestávkami – jedna poviedka mi trvá aj mesiac-dva písania. Suma sumarum: za 69 rokov svojho života som sa písaniu literatúry doteraz venoval v štyroch obdobiach, priblížnej celkovej dĺžky šiestich rokov. Chcel by som to predĺžiť ešte aspoň o desať-dvadsať.

A Ako? Toľko, že témy poviedok – v období humoresiek aj tých – som vyberal a vyberám podľa prežitého. Ak mám dosť osobných skúseností v súvislosti s určitou témou, tak si ju zvolím. Napíšem prvú stranu poviedky a keď som s ňou spokojný – po viacerých opravách a škrtoch – tak sa rozhodnem o ďalších hlavných líniách príbehu, usilujem sa v ich poprepletať s prekvapujúcimi zvratmi. V súčasnosti maďarskú a slovenskú verziu poviedky píšem paralelne. Pre použitie napísanej časti textu v druhom jazyku – len pre jej hrubý preklad – používam DeepL prekladač. Túto „transplantovanú“ časť potom už zliterárnim dosť nezávisle od textu, z ktorého sa prekladalo. Počas paralelného písania slovenskej a maďarskej verzie poviedok mám ale aj spätnú väzbu medzi jazykovými mutáciami.

Kde?  Píšem na mobile hlavne doma v posteli, v ľubovoľnom čase. Prípadne v MHD. Sem-tam v krčme pri pive. A keď mám voľnú hodinu, tak píšem v škole. Učím puberťáčky a poberťákov na strednej škole, lebo to prináša peniaze ku môjmu dosť nízkemu dôchodku. Ak už nebudem môcť učiť, tak si dám amputovať obidve nohy. Kŕmiť človeka bez nôh je lacnejšie. Ani na topánky netreba míňať dôchodok, síce alkohol na potlačenie následných fantómových bolestí pôjde do peňazí.

Tibor Pálszegi: Poviedky píšem pod pseudonymom Tyborg. Predtým mi moja práca vedeckého výskumníka nedovolila – a v súčasnosti učiteľa popri dôchodku, nedovoľuje – kaziť si svoj obraz morálneho človeka s amorálnymi literárnymi príbehmi. Vyrastal som na Južnom Slovensku v národnostne zmiešanej oblasti, tam sú korene mojej dvojitej maďarsko-slovenskej identity. Mám za sebou jednu vydanú knižôčku poviedok v maďarčine (jej slovenská verzia čaká na vydanie, ale poviedku Reklamné halušky si môžete tu stiahnuť), autorstvo homoresiek pre rozhlasovú reláciu Apropo (a ďalších, spolu tak dvadsať humoresiek v oboch mojich literárnych jazykoch), tretie miesto na Wolkrovej Polianke za svoju prvú poviedku (bolo to sci-fi, ktorých vtedy pribudlo dokopy tak päť), niekoľkonásobné víťazstvo obvodného kola Behu pohára Práca (z toho raz aj na dostihovej dráhe, kone nesúťažili) a už ako dôchodca som za tri hodiny preplával po šírke Balaton (no za 3 hodiny 20 minút, ale boli veľké vlny). Tento rok do zoznamu svojich literárnych diel pribudne sedem poviedok, napísaných v oboch mojich spisovateľských jazykoch. Plánujem žiť do konca svojho písania!

Predchádzajúce články

Anna Kittel Gürtlerová – Kde a prečo píšem
Daniel Šmihula – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Lucia Božiková – Prečo, kde, ako a kedy píšem?
Natali Fox – Prečo, kde, ako a kedy píšem
Katarína Soyka – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Brandon McYntire – Prečo, kedy, kde a ako píšem<
Michaela Mihoková – Prečo, kde a kedy píšem
Lucia Braunová – Ako, prečo a kedy píšem
Vlasta Hochelová – Prečo, ako a kde píšem…
Mária Nováková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Elena Eleková – Píšem, aby som bola čitateľná
Janette Šimková – Písanie ma formuje
Marek Hudec – Terapia s dôležitým spoločenským rozmerom, no aj práca ako každá iná
Richard Rychtarech – Písanie, úprimne? Rozkoš aj muky!
Zuzana Štelbaská – Prečo, ako a kedy píšem
Emily D. Beňová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Katarína Kucbelová – Je to napínavé
Vita Jamborová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Eva Hrašková – Prečo, ako a kedy píšem?
Mária Corvus Havranová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť