Iveta Pernišová

Iveta Pernišová – Prečo, kde, ako a kedy píšem

Prečo?

Pretože chcem. A chcem, pretože ma to baví. Všetko ostatné sú príjemné bonusy, ktoré začali láskou k príbehom. Už ako malé dievčatko som veľa čítala a čím viac svetov som objavila, tým neodbytnejšia bola moja túžba sama niečo napísať. Mala som jedenásť, keď som si potajomky kúpila zošit (nemala som odvahu niekomu sa s tou túžbou priznať a pripadala som si preto divná) a začala písať svoj prvý príbeh. Po ňom nasledoval ďalší a za ním ďalší, no dlho som o nich nikomu nepovedala. Až neskôr, keď som objavila čaro textovej RPG a iných ľudí vo svojom veku, ktorí písali, som uverejnila niekoľko príbehov na internete.

Aj keď sen vydať knihu sa ma držal celé roky, stále som si hovorila – jedného dňa. Písala som pre radosť a preto, že postavy v mojej hlave nevedeli zavrieť ústa. A vlastne to je jeden z dôvodov, prečo píšem i naďalej. Rada ich počúvam, skladám útržky scén a tvorím nové svety. Nie je to síce vždy ružové, hlavne keď sa zaseknem a neviem na niečo prísť, ale o to väčšia je radosť, keď do seba všetko pekne zapadne.

Kde?

Tam, kde je ticho. Najčastejšie v posteli a občas, keď sa mi dá, tak i v kancelárii v práci. Nápady si ale zapisujem kdekoľvek, veľmi často na kadejaké bločky, akoby som doma nemala asi tak milión zápisníkov. 😊 Z času na čas využívam aj diktafón v mobile, zvyčajne keď nemám nič iné poruke a potrebujem si niekam narýchlo zaznamenať dialóg, ktorý mi napadol.

Ako?

To sa postupne mení. Jediné, čo od čias strednej školy pretrváva, je písanie desiatimi prstami. Kedysi som ale tvorila bez osnovy, otvorila som notebook a ťukala, že veď príbeh ma niekam zavedie. V tom čase som tiež písala zásadne chronologicky a nikdy nešla ďalej, ak som niečo nevedela vymyslieť. Teraz si už píšem osnovu, minimálne s nahrubo načrtnutými udalosťami, ktoré sú nutné pre dej. Zmenilo sa i to, že už dokážem v deji skákať, a ak mám chuť dať na papier nejakú scénu, urobím to. V tomto som sa tak trochu poučila pri písaní Anarchorance, veľmi som sa vtedy tešila na písanie jednej kapitoly, ktorá však mala byť až v pokračovaní. Nanešťastie, keď k jej písaniu naozaj došlo, nemala som na ňu tú správnu náladu a trápila sa s ňou. Preto, aj keď sa stále snažím písať čo najviac chronologicky, sa už nevyhýbam ani skokom a písaniu podľa nálady. Okrem toho sa pri prvej verzii nezdržujem mnohými opismi a často si nechávam poznámky ako „tu bude opis“ alebo „neskôr opíš presun“. Prvá verzia textu je preto chaotická, ale držím sa toho, že je určená len pre mňa a všetko dám do čitateľnej podoby pri editovaní.

Kedy?

Najčastejšie v noci. Nie je to najlepší čas, ale nanešťastie človek musí aj pracovať. 😊 Ranné vtáča som nikdy nebola, ak by som si nastavila budík a nejakým zázrakom aj vstala, mám pocit, že by zo mňa skoro ráno nevyšla jediná logická veta. Najlepšie sa mi píše doobeda, ale skrz prácu mám túto možnosť iba cez víkendy, takže mi ostali nočné hodiny. Veľmi často zapínam notebook niekedy o desiatej až jedenástej v noci.

Niečo som si na sebe ale všimla, vždy keď mám obmedzený čas na písanie, napríklad polhodinu do odchodu niekam preč, dostaví sa múza a píšem ako o život. Asi by som mala cestovať častejšie. 😊

Iveta Pernišová pochádza z malej dedinky blízko Prievidze. Študovala na Technickej univerzite vo Zvolene a momentálne sa venuje rodinnej firme a scprabookingu. Vo voľnom čase rada tvorí z papiera, číta, sleduje seriály a športuje. Je členkou Spartan training group Prievidza a patrí k nadšencom prekážkových behov. Ak nebehá sama, užíva si pohyb so svojou sučkou pri canicrosse a agility. Vyšiel jej prvý diel sci-fi trilógie s fantasy prvkami Anarchorance a tento rok vychádza pokračovanie s názvom Riján.

Predchádzajúce články

Anton Stiffel – Prečo, kedy, ako a kde píšem
Dominika Moravčíková – Prečo píšem
H.J. Bornemisza – Prečo, kde, kedy a ako píšem
Mirka Ábelová – Píšem
Tibor Pálszegi alias Tyborg – Prečo, kedy, ako a kde píšem
Anna Kittel Gürtlerová – Kde a prečo píšem
Daniel Šmihula – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Lucia Božiková – Prečo, kde, ako a kedy píšem?
Natali Fox – Prečo, kde, ako a kedy píšem
Katarína Soyka – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Brandon McYntire – Prečo, kedy, kde a ako píšem<
Michaela Mihoková – Prečo, kde a kedy píšem
Lucia Braunová – Ako, prečo a kedy píšem
Vlasta Hochelová – Prečo, ako a kde píšem…
Mária Nováková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Elena Eleková – Píšem, aby som bola čitateľná
Janette Šimková – Písanie ma formuje
Marek Hudec – Terapia s dôležitým spoločenským rozmerom, no aj práca ako každá iná
Richard Rychtarech – Písanie, úprimne? Rozkoš aj muky!
Zuzana Štelbaská – Prečo, ako a kedy píšem
Emily D. Beňová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Katarína Kucbelová – Je to napínavé
Vita Jamborová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Eva Hrašková – Prečo, ako a kedy píšem?
Mária Corvus Havranová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť