Prečo píšem?
Lebo ma to baví. To je základ. Musí v tom byť vášeň, lebo ak nie je, je to zbytočné. Zároveň chcem po sebe niečo zanechať resp. navždy zhmotniť ľudí a okamihy z môjho života, ktoré považujem za dôležité. A chcem niečo povedať. Autor by mal chcieť niečo povedať. Možno to, čo chce povedať, je blbosť, ale to už nech posúdia čitatelia, on by sa tým nemal trápiť. Musí ho niečo hnať dopredu, nejaký motor. Písať som začal v roku 1995, bavili ma filmy a knihy, tak som dostal chuť rozprávať svoje vlastné príbehy. Ak by som mal k dispozícii sto miliónov, zrejme by som natáčal filmy. Ale nemám, tak príbehy píšem. Napísať môžete všetko, vrátane konca sveta a nestojí vás to na rozpočte ani cent.
Ako píšem?
Nepredvídateľne. Sú texty, ktoré si dôkladne naplánujem a behom pár hodín ich mám na papieri. Síce ma potom tri dni bolí chrbát, ale dá sa to. Samotný proces vymýšľania príbehu teda trvá neporovnateľne dlhšie, než samotné písanie. Texty zvyknem nechať dlho odležať, niekedy aj roky. Odležanie textu považujem za podobne dôležité, ako jeho samotné napísanie. Istým spôsobom možno ešte dokonca dôležitejšie. Potom sú príbehy, s ktorými sa trápim. Mám námet, ktorý považujem za skvelý, ale neviem okolo neho vystavať dostatočne nosný príbeh, ktorý by ma bavil. Nejeden raz trvá roky, kým na to prídem. Som bežec na dlhé trate. Svoje písanie by som prirovnal k skladaniu puzzle: dlho neviete, čo robíte, postupujte inštinktívne a pritom sa v tom zároveň snažíte hľadať logiku, ktorá v tom možno je, možno nie je. Občas vám to ide, potom to máte chuť hodiť o stenu. A napokon to máte poskladané.
Kedy píšem?
Väčšinou počas ťažšieho životného obdobia. Akonáhle je obloha bez jediného oblaku a všetko ide tak, ako má, písanie ma neláka, hoc neubehne deň, kedy by som o ňom nepremýšľal. Fyzicky ho ale realizujem spravidla naozaj až keď sa veci začnú kaziť. Písanie pre mňa nepredstavuje ani tak únik z reality, ako skôr spôsob, ako sa jej aspoň pokúsiť postaviť zoči-voči a uvidieť, aký bude výsledok.
Kde píšem?
V puberte ma lákala nerealistická, kvázi romantická predstava umelcov píšucich v baroch, po kaviarňach. Ako ale roky pribúdali, pochopil som, že alkohol a písanie možno ide dokopy, ale nie u mňa. Ja píšem doma. Na tvorbu potrebujem pokoj, ticho a čistú hlavu.
Ivan Kučera – Narodil sa 2. 12. 1981 v Myjave. Svoje horory a trilery umiestňuje na západné Slovensko. Paradoxne, jeden z jeho prvých publikovaných textov bola romantická poviedka. Od útleho detstva je zaprisahaný knihomoľ. Hoci inklinuje nielen ako autor, ale aj ako čitateľ k hororu, trvá si na tom, že je jedno, akého žánru príbeh je; dôležité je, či je dobrý. Je mu v zásade jedno, či číta krysí horor z 80. rokov, Babičku od Němcovej, niečo od Stratenej generácie, magický realizmus, mangu, komiks o Batmanovi, Foglara, životopis Paula Verhoevena alebo Posledný kabriolet. Okrem desiatok poviedok vydal knihu Prasa (2019, Artis Omnis), zbierku Obchádza nás temnota (2016, Hydra) a s českým kolegom Honzom Vojtíškom spolunapísal drsný realistický historický hororový román Ďáblův hřbet (2022, Golden Dog) odohrávajúci sa za vlády Matúša Čáka Trenčianskeho na moravsko-slovenských hraniciach. V posledných rokoch sa sústredí na folk hororu. Naša krajina je preň doslova ako stvorená. Naši predkovia odjakživa žili v súlade s prírodou, s ročnými cyklami, obdobiami. Ich súčasťou boli povery, legendy, kulty, rituály. |
Predchádzajúce články
Dušo Martinčok – Čo a koho potrebujem, aby som mohol písať
Iveta Pernišová – Prečo, kde, ako a kedy píšem
Anton Stiffel – Prečo, kedy, ako a kde píšem
Dominika Moravčíková – Prečo píšem
H.J. Bornemisza – Prečo, kde, kedy a ako píšem
Mirka Ábelová – Píšem
Tibor Pálszegi alias Tyborg – Prečo, kedy, ako a kde píšem
Anna Kittel Gürtlerová – Kde a prečo píšem
Daniel Šmihula – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Lucia Božiková – Prečo, kde, ako a kedy píšem?
Natali Fox – Prečo, kde, ako a kedy píšem
Katarína Soyka – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Brandon McYntire – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Michaela Mihoková – Prečo, kde a kedy píšem
Lucia Braunová – Ako, prečo a kedy píšem
Igor Hochel – Prečo, kedy a ako píšem
Vlasta Hochelová – Prečo, ako a kde píšem…
Mária Nováková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Elena Eleková – Píšem, aby som bola čitateľná
Janette Šimková – Písanie ma formuje
Marek Hudec – Terapia s dôležitým spoločenským rozmerom, no aj práca ako každá iná
Richard Rychtarech – Písanie, úprimne? Rozkoš aj muky!
Zuzana Štelbaská – Prečo, ako a kedy píšem
Emily D. Beňová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Katarína Kucbelová – Je to napínavé
Vita Jamborová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Eva Hrašková – Prečo, ako a kedy píšem?
Mária Corvus Havranová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli