Vsuniem sa do jednej A štvorky so štyrmi otázkami? Podobne sa pýtam vždy sama seba, keď mám pred sebou kostru príbehu. Bude mi na tento život ženy stačiť tristo strán? Občas nie.
Od detstva som túžila byť poetkou a spisovateľkou. Moja bohatá fantázia ma viedla tam, kde som práve chcela byť, robila zo mňa tú, ktorou som chcela byť, zachránila vo mne detskú radosť a úsmev bez vplyvu ľudskej zloby. Veľa som čítala a zapisovala si situácie, ktoré som emočne prežívala. Tvorila básničky bez ladu a skladu, pretože mi pomáhali intenzívnejšie precítiť zážitok, radosť aj bolesť.
Vo veku dvadsaťštyri rokov som začala svoju tvorbu uverejňovať aj v Novom slove mladých pod krídlami slovenského básnika a publicistu Vojtecha Mihálika. Jeho tvorba bola blízka môjmu vnímaniu a moje básne sa zapáčili jemu. Učil ma, aby som sa nebála silných emócii, pretože v nich je prvý základ pre úspech. Vojtech Mihálik svojou tvorbou poukazoval na neradostné osudy žien , čo mi už vtedy veľmi imponovalo. Z každej takejto básne som cítila život a za príbehom konkrétnu ženu. Presne takou bola a je aj moja tvorba. Dostala som školu, na ktorú sa nedá zabudnúť a som osudu vďačná za možnosť byť žiačkou Vojtecha Mihálika.
Odhodlanie ísť za svojím snom vo mne zrelo dlho. Publikovanie básní, poviedok v časopisoch a novinách trvalo roky bez odhodlania zmeniť niečo na spôsobe.
Vstup na literárne pole odštartovala zbierka básní v marci 2017 a presne o rok kniha, skutočný príbeh s názvom Nesmieš povedať. Ide o príbeh týrania a zneužívania malého dievčatka do veku pätnásť rokov. Spomienky šesťdesiatročnej ženy.
Stalo sa tak po dlhých rokoch, keď som dokončila mamičkovské úlohy a zažila svet reflektorov aj slávy ako podnikateľka. K písaniu mi dopomohli odžité roky a aktívna charitatívna činnosť, pri ktorej som sa stretávala so ženami a počúvala ich neľahké osudy. Vtedy vo mne dozrel tlak emócií a načrela som do studničky, z ktorej sa dali čerpať príbehy.
Nehľadám ich. Prichádzajú samé, aby som ich vypočula a písala. Pozriem zápisky, v ktorých je to, čo by nezvládla ani moja fantázia. Skutočné roky života ženy. Dianie v kocke na rozbalenie často doslova žujem. Len zadržať slzy, počúvať a nezabudnúť zatvoriť ústa.
Potom si sadnem v polohe môjmu veku veľmi príjemnej. Beriem do rúk kostru príbehu a píšem. Zásadne v tichom prostredí a cez deň. Keď vyhrotím emócie do stavu pre jednotlivé situácie, plačem tak, že si musím dať pauzu. Tam končí všetko príjemné. Bolí srdiečko aj oči a kvíli duša. Keby by si niekto myslel, aké je to ľahké pracovať so skutočným príbehom, nech skúsi. Je to vyžmýkanie emócií, rozleptanie mysle a bankrot viery v dobro. Aj k tomu treba silu, umenie a často dobrý žalúdok.
Príbehy netvorím, tie tvorí život a aktéri v ňom. Ja iba prepisujem dej a vkladám doň vyprchané emócie. Otváram nimi zatvorené dvere, za ktorými sa deje všetko, dokonca aj to, čo sa nikdy nemá. Opäť ožíva niečo, čo dávno vyprchalo z času, ale v duši ženy bude žiť do jej skonania. Z mojej klávesnice vychádza na povrch neustále tabuizovaná téma, ktorou sa snažím poukázať na lásku z jej opačnej strany. Poznáte to porekadlo, že každá minca má dve strany. Hlavné postavy v knihách ich zažili. Zneužívanie, týranie detí a žien. Z nakopených príbehov si vyberám tie, ktoré sú cítiť silou ženy. Iba zo silného jadra mohol narásť zdravý strom. Strom, ktorý navzdory búrkam, silným vetrom uchráni konáre, aby na nich mohli jedného dňa narásť zdravé plody.Len silná žena dokáže prežiť bez psychickej ujmy.
Pridanou hodnotou skutočných príbehov je, že ani jeden nemôže byť kópiou, každý je originálom o živote silnej ženy.
Keby som sa nezaoberala ľudskými príbehmi, nikdy by som neverila, koľko je v rodinách zla a nelásky, s ktorou zápasí mnoho žien, nevraviac o tyranii duševnej aj fyzickej. Reakcie čitateľov potvrdzujú pravidlo. Silné príbehy zo skutočného života nesú v sebe odkaz a ponaučenie pre ženy rôzneho veku, ktoré zažívajú nevôľu, nelásku a násilie. Každá má v sebe silu zmeniť nepriazeň osudu, zmeniť stav bezmocnosti, stačí sa nebáť a nájsť v sebe ten zdroj. Aj absencia lásky detí postupne posunie ženu k rozhodnutiu neživiť sa zvyškami súcitu, nežobrať o kúsok pozornosti, pomoci, ale potichu sa premiestniť do svojho sveta pokory a sebaúcty.
Ľudská zloba zráža na kolená,
jej výstrahou sú aj nočné sny.
Do závoja pomsty premenená,
nesie v sebe odkaz adresný.
Pri písaní skutočných príbehov som niekoľkokrát dospela, v duchu fackala, bránila sa, hrdinkám príbehu radila a viackrát sa bezhlavo zaľúbila. Čitatelia vedia o tom tiež svoje, keď si ku knihám prikladajú balík vreckoviek. Aj ich reakcie sú pre mňa obrovskou dávkou inšpirácie.
Zdenka Wenzlová Švábeková je mama, babka, prababka, filantropka, poetka, spisovateľka. Roky pracovala v štátnom sektore, neskôr sa dala na dráhu podnikateľky. Ocenenia: rok 2010 Prvé miesto: Podnikateľka roka v kategórií Začínajúca podnikateľka. Rok 2015 Cena verejnosti : Dobrý podnikateľ. Literárne diela: 2017 – Roztavené putá – básnická zbierka 2018 – Nesmieš povedať– skutočný príbeh dievčatka 2018 – Navždy prekliata – skutočný príbeh dievčaťa – ženy 2019 – Naposledy plačem – skutočný príbeh dievčaťa – ženy 2020 – Nehľadaj pravdu – skutočný príbeh dievčaťa – ženy 2020 – Zrkadlo lásky – Album spisovateľky, básne 2021 – Hľadač šťastia – Duo s Julien Dan, príbeh muža 2021 – Nemusíš prosiť – skutočný príbeh ženy 2021 – Neviem plávať – skutočný príbeh dievčaťa – ženy 2022 – Nahota psyché – skutočný príbeh ženy 2022 – Nebezpečný precedens – skutočný príbeh dievčaťa – ženy 2023 – Neignoruj pocity – skutočný príbeh ženy vychádza v septembri 2023 |
Predchádzajúce články
Ivan Kučera – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Dušo Martinčok – Čo a koho potrebujem, aby som mohol písať
Iveta Pernišová – Prečo, kde, ako a kedy píšem
Anton Stiffel – Prečo, kedy, ako a kde píšem
Dominika Moravčíková – Prečo píšem
H.J. Bornemisza – Prečo, kde, kedy a ako píšem
Mirka Ábelová – Píšem
Tibor Pálszegi alias Tyborg – Prečo, kedy, ako a kde píšem
Anna Kittel Gürtlerová – Kde a prečo píšem
Daniel Šmihula – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Lucia Božiková – Prečo, kde, ako a kedy píšem?
Natali Fox – Prečo, kde, ako a kedy píšem
Katarína Soyka – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Brandon McYntire – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Michaela Mihoková – Prečo, kde a kedy píšem
Lucia Braunová – Ako, prečo a kedy píšem
Igor Hochel – Prečo, kedy a ako píšem
Vlasta Hochelová – Prečo, ako a kde píšem…
Mária Nováková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Elena Eleková – Píšem, aby som bola čitateľná
Janette Šimková – Písanie ma formuje
Marek Hudec – Terapia s dôležitým spoločenským rozmerom, no aj práca ako každá iná
Richard Rychtarech – Písanie, úprimne? Rozkoš aj muky!
Zuzana Štelbaská – Prečo, ako a kedy píšem
Emily D. Beňová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Katarína Kucbelová – Je to napínavé
Vita Jamborová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Eva Hrašková – Prečo, ako a kedy píšem?
Mária Corvus Havranová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli