Začal som písať, keď som mal deväť rokov. Vyplynulo to prirodzene z lásky ku knihám a k príbehom. Jeden z najväčších okamihov môjho detstva bola prvá návšteva knižnice. Vzali nás tam zo školy, založili všetkým preukazy v nádeji, že aspoň zopár detí si z požičiavania kníh vytvorí pravidelný zvyk. Ak by si „tety knižničiarky“ viedli nejakú štatistiku, bol by som minimálne v top trojke. Vracal som sa každý týždeň a zakaždým som si požičal štyri nové knihy. Čítanie rozvíjalo moju fantáziu a tá začala tvoriť. Prvé príbehy som písal do zošita. Už vtedy som sa radil medzi nočné sovy a najlepšie „mi to pracovalo“ potom, ako som mal dávno spať. Mama ma pristihla s baterkou pod perinou, ako urputne niečo škriabem do zošita. Vzdala baterku a bolo vybavené. Aspoň si to myslela. Jej chyba bola, že nevzala aj zošit. A moja, že som sa pokúšal dopísať myšlienku aj po tme. Naivne som si myslel, že sa zázračne trafím do riadkov. Samozrejme, ráno som po sebe našiel nečitateľné, krivé haky-baky.
Písanie hrdo volám svojou nevyhnutnou súčasťou. Menej hrdo musím priznať, že sa dá nazvať aj závislosťou. Pokúšal som sa prestať v priebehu svojho života niekoľkokrát. Zakaždým neúspešne. Asi to znie ako zlý vtip. Prečo by som chcel prestať s niečím kreatívnym a napĺňajúcim? Prečo by som sa vzdával jednej z najstarších foriem ľudského sebavyjadrenia? Lebo písanie nie je len o písaní. Častokrát bojujem s autorským blokom a každá ďalšia veta zo mňa lezie ako z chlpatej deky. Potom to tak aj vyzerá. Ďalej je to o termínoch na odovzdanie rukopisu, o spätnej väzbe a recenziách a časom o potrebe naplniť očakávania iných. Ale to už je téma na úplne inú esej. Možno ma až príliš ovplyvňuje frustrácia nad súčasným „rozpísaným“ rukopisom. (Tie úvodzovky sú tam preto, lebo pod rozpísaným mám na mysli, že mám kopu nápadov a myšlienok, ale zatiaľ som dal na papier len dva odstavce.)
Ale napriek tomu všetkému je písanie predovšetkým radosť. Práve preto píšem. Lebo napriek tomu, že vysedieť knihu je celkom slušná a v mnohých, mnohých prípadoch nedocenená drina, stojí za tú radosť a pocit zadosťučinenia. Väčšinou sú to pre mňa celkom malé okamihy. Napríklad keď uprostred noci dopíšem scénu, z ktorej mi naskakujú zimomriavky, prejdem sa k oknu a naskytne sa mi pohľad na spiace mesto. Ťažko popísať ten pocit. Samozrejme, najlepšia je posledná bodka za príbehom a čerešnička na torte, ktorá nikdy neomrzí, prichádza, keď svoju knihu konečne držíte v rukách.
Z predchádzajúcich riadkov je už asi jasná odpoveď na otázku, kedy píšem. Samozrejme, to nočné písanie sa tak celkom nedá skĺbiť s dennou prácou a nebodaj ešte aj s nejakým osobným životom. Preto najlepšia odpoveď je, že kedykoľvek, len nie ráno. Zmieril som sa s tým, že ráno proste nie som tvorivý. A aj s tým, že ak by som zostal hore do štvrtej do rána, ďalší deň by som bol ešte menej produktívny ako obvykle.
Najčastejšie píšem doma. Už som sa naučil, že písanie po kaviarničkách ide do peňazí a sedieť s notebookom v parku je síce romantické a príroda okolo je inšpiratívna, ale na displeji vďaka slnku vidíte akurát tak…
František Kozmon (1988) pochádza z Nitry, študoval masmediálnu komunikáciu v Trnave a počas školy sa presťahoval do Bratislavy, kde roky pracoval v televíznom prostredí. V deviatich rokoch vyhlásil, že sa z neho stane spisovateľ. V rovnakom období napísal svoju prvú zošitovú sériu nazvanú Dobrodružní priatelia. Jej jednotlivé časti sa zachovali len v jedinom exemplári a aj to iba vďaka autorovým rodičom. Zúčastnil sa viacerých poviedkových súťaží a experimentoval s rôznymi knižnými žánrami. S detektívkami začal priskoro, tvorbu Agathy Christie hltal v dvanástich. K žánru sa autorsky vrátil v dospelosti, s debutom Posledný prípad kapitána Čontoša zvíťazil v súťaži Detektívka 2014. Rok po jeho debute začala vychádzať séria s kapitánom Marekom Wolfom, ktorá má momentálne sedem častí: Potkan, Rosnička, Kukučka, Vlk, Červ, Volavka a Srnka. |
Predchádzajúce články
Patrícia Brestovanská – O písaní
Lina Elys – Prečo, kde, ako, kedy píšem
Dušan Damián – Múza ma sprevádza neustále
Zdenka Wenzlová Švábeková – Kedy? Ako? Prečo? Kde?
Ivan Kučera – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Dušo Martinčok – Čo a koho potrebujem, aby som mohol písať
Iveta Pernišová – Prečo, kde, ako a kedy píšem
Anton Stiffel – Prečo, kedy, ako a kde píšem
Dominika Moravčíková – Prečo píšem
H.J. Bornemisza – Prečo, kde, kedy a ako píšem
Mirka Ábelová – Píšem
Tibor Pálszegi alias Tyborg – Prečo, kedy, ako a kde píšem
Anna Kittel Gürtlerová – Kde a prečo píšem
Daniel Šmihula – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Lucia Božiková – Prečo, kde, ako a kedy píšem?
Natali Fox – Prečo, kde, ako a kedy píšem
Katarína Soyka – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Brandon McYntire – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Michaela Mihoková – Prečo, kde a kedy píšem
Lucia Braunová – Ako, prečo a kedy píšem
Igor Hochel – Prečo, kedy a ako píšem
Vlasta Hochelová – Prečo, ako a kde píšem…
Mária Nováková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Elena Eleková – Píšem, aby som bola čitateľná
Janette Šimková – Písanie ma formuje
Marek Hudec – Terapia s dôležitým spoločenským rozmerom, no aj práca ako každá iná
Richard Rychtarech – Písanie, úprimne? Rozkoš aj muky!
Zuzana Štelbaská – Prečo, ako a kedy píšem
Emily D. Beňová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Katarína Kucbelová – Je to napínavé
Vita Jamborová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Eva Hrašková – Prečo, ako a kedy píšem?
Mária Corvus Havranová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli