Začala som písať, lebo som to chcela skúsiť, v písaní pokračujem, lebo s tým neviem prestať.
Pred bezmála dvadsiatimi rokmi, som už ako dospelá žena jedného dňa podľahla nutkaniu skúsiť položiť na papier jeden z príbehov, ktoré mi bežali počas môjho doterajšieho života neprestajne mysľou, a ktoré som vždy mala zhmotnené pred očami. Keď som začala písať, akoby som sa presunula do iného sveta, kde som bola s mojimi postavami, na miestach, kde žili, prežívali svoje starosti, radosti, zažívali úspech a pády, milovali a nenávideli, rodili sa a zomierali. Vtedy som si uvedomila, že existuje niečo ako múza, talent, božie riadenie, či akokoľvek to ľudia nazývajú. Záhada, ktorej som stále neprišla na kĺb.
Často sa cítim len ako prostredník, ako niekto, kto otočí kľúčom, aby čitatelia mohli vojsť do sveta príbehov za dverami. Občas, keď čítam vlastný text, krútim hlavou a neprestávam sa čudovať nad tým, čo som dokázala vytvoriť. Veľmi dlho mi trvalo, kým som začala vnímať samu seba ako spisovateľku. Mala som na konte už niekoľko vydaných kníh, no keď ma niekto oslovil: „Pani spisovateľka,“ obzerala som sa okolo seba a hľadala som niekoho staršieho, skúsenejšieho, so šedivými vlasmi, hrubými okuliarmi a zádumčivým pohľadom. Dnes už mám nejaké tie šedivé vlasy a na čítanie potrebujem okuliare, skúsenosti prichádzajú s prežitými rokmi, len ten zádumčivý pohľad stále chýba…
Keď píšem, som úplne ponorená do príbehu, nevnímam skutočný priestor, čas, okolie. Preto môžem vlastne písať hocikde. Doma za kuchynským stolom, v obývačke s vyloženými nohami, v parku na lavičke, vo vlaku počas návratu zo služobnej cesty, v telocvični, kým staršia dcéra dotrénuje, v studenej klubovni, kým dotrénuje tá mladšia… Dostatok času je limitujúci faktor mojej literárnej tvorby. A možno aj kus sebadisciplíny, nájsť si potrebný čas.
Nieže by som nechcela mať svoju pracovňu, s krásnym starožitným stolom z orechového dreva, za ktorým pred storočím písala nejaká známa slovenská osobnosť svoje memoáre a s výhľadom do záhrady na čerešňu v kvete, či zasnežené úbočia hôr. Túžim po možnosti zohriať si ráno ruky horúcou šálkou kávy s milovanými mužom, po osviežujúcej prechádzke s našimi psami a s rozprúdenou krvou si sadnúť na to inšpirujúce miesto pred oknom s čarovnými výhľadom a môcť celé dopoludnie behať prstami po klávesnici (mimochodom ovládam strojopis, čo je pre spisovateľa skvelá devíza). Potom si dať na obed pauzu a zájsť s priateľkami na ľahký obed do miestnej reštaurácie. Popoludní sa chvíľu venovať rešeršiam, či stretnúť sa s odborníkmi, pamätníkmi, či inými inšpirujúcimi ľuďmi a zbytok dňa stráviť s milovanou rodinou.
Áno, to všetko by som chcela a vôbec sa nevzdávam svojich predstáv, veď napokon už teraz si žijem svoj sen, prečo by nemohol byť ešte lepší, ešte dokonalejší?
Marta Fartelová – rodáčka zo Šale sa s rodičmi v desiatich rokoch presťahovala na Záhorie, ktorému zostala verná až dodnes. Ako absolventka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity sa ani na moment nezamýšľala nad tým, že by sa mohla stať niekedy v budúcnosti spisovateľkou. Vybrala sa po pragmatických cestách obchodu v strojárskej oblasti a neskôr vo sfére informačných technológií. Možno práve potreba kompenzovať mužský svet v pracovnej oblasti ju priviedli k umeniu v podobe literárnej tvorby. Debutovala v roku 2007 románom Chuť lesných jahôd, ktorého príbeh zaviedol čitateľa do autorkinho obľúbeného prostredia v okolí dedinky Turecká. Jej tvorba skúma rôzne zákutia ľudskej duše a jej postavy zvádzajú neľahký boj s problémami dnešnej doby. Na konte má aj dva skutočné príbehy – Chlapec bez mena, príbeh chlapca z obdobia holokaustu a Červená veža smrti, ktorý má sčasti autobiografický obsah. Za svoje najúspešnejšie životné dielo však považuje svoje dnes už dospelé dcéry – Maťku a Ninku, ktoré sú jej blízkymi priateľkami. Momentálne žije na svojej malej farme s spoločnosti koní, psov a mačiek, o ktoré sa s láskou stará. Tvorba: Vo vydavateľstve Motýľ – Chuť lesných jahôd 2007, Priveľa šťastia 2008, Vo víre života 2008, Kým uschnú tvoje slzy 2009, Anjeli neplačú 2010, Na koniec dúhy 2011, Trinásta komnata 2012, Črepiny spomienok 2013, Život na pôžičku 2014, Anjel v pekle, diabol v nebi 2015, Vôňa tvojej duše 2016, Odíď z mojich snov 2017, Chlapec bez mena 2018, Spomienky na budúcnosť 2019, Červená veža smrti 2020, Blázon do teba 2022. Mentalita víťaza 2021 – Westton, spoluautorsky |
Predchádzajúce články
Mirka Novysedláková – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Mária Blšáková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
František Kozmon – Prečo, kedy a kde píšem?
Patrícia Brestovanská – O písaní
Lina Elys – Prečo, kde, ako, kedy píšem
Dušan Damián – Múza ma sprevádza neustále
Zdenka Wenzlová Švábeková – Kedy? Ako? Prečo? Kde?
Ivan Kučera – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Dušo Martinčok – Čo a koho potrebujem, aby som mohol písať
Iveta Pernišová – Prečo, kde, ako a kedy píšem
Anton Stiffel – Prečo, kedy, ako a kde píšem
Dominika Moravčíková – Prečo píšem
H.J. Bornemisza – Prečo, kde, kedy a ako píšem
Mirka Ábelová – Píšem
Tibor Pálszegi alias Tyborg – Prečo, kedy, ako a kde píšem
Anna Kittel Gürtlerová – Kde a prečo píšem
Daniel Šmihula – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Lucia Božiková – Prečo, kde, ako a kedy píšem?
Natali Fox – Prečo, kde, ako a kedy píšem
Katarína Soyka – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Brandon McYntire – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Michaela Mihoková – Prečo, kde a kedy píšem
Lucia Braunová – Ako, prečo a kedy píšem
Igor Hochel – Prečo, kedy a ako píšem
Vlasta Hochelová – Prečo, ako a kde píšem…
Mária Nováková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Elena Eleková – Píšem, aby som bola čitateľná
Janette Šimková – Písanie ma formuje
Marek Hudec – Terapia s dôležitým spoločenským rozmerom, no aj práca ako každá iná
Richard Rychtarech – Písanie, úprimne? Rozkoš aj muky!
Zuzana Štelbaská – Prečo, ako a kedy píšem
Emily D. Beňová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Katarína Kucbelová – Je to napínavé
Vita Jamborová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Eva Hrašková – Prečo, ako a kedy píšem?
Mária Corvus Havranová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli