Píšem preto, lebo milujem písmenká a svet kníh a príbehov. Preto, aby som mohla uniknúť od každodenných starostí a aspoň na chvíľu sa ponoriť do svojho imaginárneho sveta, kde som niekým iným a ktorý je len môj. K písaniu ma prirodzene viedla moja obrovská záľuba v čítaní v detstve a počas dospievania, kedy som knihu ako najlepšieho spoločníka často vyhľadávala. Namiesto diskoték, kina a zábav som pod perinou čítala jeden román za druhým. A potom si automaticky vybrala vysokoškolské štúdium, kde ma písmenká ďalej prenasledovali a neskôr sa stali aj súčasťou môjho profesného života. Aj dnes stále vypĺňajú môj osobný i pracovný život a som za to nesmierne vďačná.
Niekedy píšem ako drak, lebo ma vpred poháňa moja vlastná fantázia a túžba dozvedieť sa, čo sa v mojom príbehu ďalej odohrá a čo zažijú jeho hlavní hrdinovia. Nikdy totiž dopredu neviem, aké osudy im nadelím, čo všetko ich v mojom románe postretne, s čím sa budú musieť pasovať a aké prekážky zdolávať… Je to ako nový film a ja túžobne čakám na jeho vyvrcholenie a rozuzlenie. Inokedy píšem v emočnom vypätí, pretože všetky situácie so svojimi hrdinami intenzívne prežívam a naopak niekedy s troškou hnevu, pretože ma ovplyvňujú povinnosti bežného života – navarenie večere, učenie sa do školy, príprava do práce, domácnosť…, ktorým sa musím povenovať, hoci by som stokrát radšej ďalej písala. Píšem tak, aby to mne samej prinášalo radosť, aby som cítila vnútorné chvenie, mala zimomriavky, a teda aby to bolo prirodzené a nesilené, ale doslova zo srdca a od srdca.
Prsty po klávesnici mi behajú prakticky celý deň. Najprv v zamestnaní a neskôr večer počas písania mojich príbehov. Aktuálne som nastavená tak, že píšem pravidelne a každý deň, hoci v porovnaní s minulosťou, keď som nebola tak pracovne vyťažená, sú to doslova už len také „šteky“ v podobe hodinky, hodinky a pol. Kým kedysi som pri písaní potrebovala absolútne ticho a dokázala písať len po nociach, dnes nemám problém tvoriť za hluku, so zapnutým televízorom v pozadí a so synom po boku, ktorý na mňa sype rôzne otázky. Vlastne si uvedomujem, že píšem počas primetimu okolo ôsmej večere, kedy je to u nás doslova ako v úli a všetko hučí, všetko rozpráva, každý niečo chce. A predsa sa pri tom všetkom dokážem ponoriť do svojho sveta a ak mi ho aj narušia, okríknem deti alebo si priložím ukazovák na ústa a jednoducho píšem ďalej. Vekom sa človek mení a mnohé vplyvy dokáže lepšie vytesnať.
Moje romány dnes vznikajú v kuchyni na jedálenskom stole. Nepotrebujem pracovňu, čitáreň, vlastný kútik. Už nie. Takto viem, že si budem môcť notebook zapnúť naozaj kdekoľvek, kde bude na dosah pripojenie do elektrickej siete. Lebo ak to ide v kuchyni, pôjde to aj inde. Mám všetko pod palcom, všetkých vidím a počujem, som v dianí, vo virvare domácnosti, a predsa sa môžem odstrihnúť a žiť si svojím vyfantazírovaným autorským životom. Hoci len na hodinku denne, ale predsa.
Ivana Ondriová sa narodila v Stropkove. Po vyštudovaní masmediálnej komunikácie a práci v médiách sa presťahovala do Prešova, kde žije už osemnásť rokov. Má dcéru Ninku a syna Timka. Pracuje na tlačovom oddelení a svoje zamestnanie a kolektív si maximálne užíva. Je autorkou dvoch románov pre deti a mládež a takmer dvadsiatky románov pre dospelých, v ktorých spája romantiku s dramatickými zápletkami, pričom niektoré romány jej vyšli aj v českom preklade. Na jeseň sa na pulty kníhkupectiev dostane jej novinka – historická romanca Vreckárka z Florencie. Píše tiež pod pseudonymom, a to detektívne príbehy. Po dvoch vydaných detektívkach by jej mal ešte v tomto roku vyjsť v poradí tretí Nečujná dolina. |
Predchádzajúce články
Marta Rajková – Prečo, ako, kedy a kde (ne)píšem
Denisa Ogino – O písaní
Juraj Gerbel – Prečo, kedy a kde píšem
Marta Fartelová – Prečo, ako, kde a kedy píšem
Mirka Novysedláková – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Mária Blšáková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
František Kozmon – Prečo, kedy a kde píšem?
Patrícia Brestovanská – O písaní
Lina Elys – Prečo, kde, ako, kedy píšem
Dušan Damián – Múza ma sprevádza neustále
Zdenka Wenzlová Švábeková – Kedy? Ako? Prečo? Kde?
Ivan Kučera – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Dušo Martinčok – Čo a koho potrebujem, aby som mohol písať
Iveta Pernišová – Prečo, kde, ako a kedy píšem
Anton Stiffel – Prečo, kedy, ako a kde píšem
Dominika Moravčíková – Prečo píšem
H.J. Bornemisza – Prečo, kde, kedy a ako píšem
Mirka Ábelová – Píšem
Tibor Pálszegi alias Tyborg – Prečo, kedy, ako a kde píšem
Anna Kittel Gürtlerová – Kde a prečo píšem
Daniel Šmihula – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Lucia Božiková – Prečo, kde, ako a kedy píšem?
Natali Fox – Prečo, kde, ako a kedy píšem
Katarína Soyka – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Brandon McYntire – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Michaela Mihoková – Prečo, kde a kedy píšem
Lucia Braunová – Ako, prečo a kedy píšem
Igor Hochel – Prečo, kedy a ako píšem
Vlasta Hochelová – Prečo, ako a kde píšem…
Mária Nováková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Elena Eleková – Píšem, aby som bola čitateľná
Janette Šimková – Písanie ma formuje
Marek Hudec – Terapia s dôležitým spoločenským rozmerom, no aj práca ako každá iná
Richard Rychtarech – Písanie, úprimne? Rozkoš aj muky!
Zuzana Štelbaská – Prečo, ako a kedy píšem
Emily D. Beňová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Katarína Kucbelová – Je to napínavé
Vita Jamborová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Eva Hrašková – Prečo, ako a kedy píšem?
Mária Corvus Havranová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli