Prečo
Pretože vďaka písaniu zažijem všetko. Aj to, čo by som v bežnom živote nechcela alebo nemohla. Písanie je spracovávanie emócií, zažitého, sebarealizácia, sebarozvoj, rozhovor dvoch duší – čitateľa a autora. Môžem ľuďom prostredníctvom príbehu niečo odovzdať, pomôcť. Ponúknuť im kúsky seba. Ľudia mi občas napíšu, že im môj príbeh pomohol niečo zvládnuť. Napr. pri knihe Srdce pre Mirku mi viackrát čitateľky písali, že samy prišli o maminu a až pri mojej knihe akoby si celú udalosť v sebe spracovali. Zažili, že aj niekto iný prechádzal rôznymi fázami smútenia, že to, čo pociťovali, bolo normálne, hoci im to vtedy nikto nepovedal. Pri Fantómovi z internetu som sa zas stretla s reakciami, že niečo podobné buď zažili sami čitatelia, alebo sa s podobným spôsobom kyberšikany stretli ich blízki a nie vždy to skončilo dobre. Že je dobrou výstrahou. A toto sú vždy tie okamihy, keď si poviem, že musím písať ďalej. Že to má zmysel a nemal by príbeh zostať len v mojej mysli. Čitateľ sa v ňom nájde, inšpiruje sa, niečo si odnesie a už sa mu nezdá, že je sám. Pretože cítiť sa osamelo v ťažkých chvíľach je jeden z najhorších pocitov.
Ako a kde píšem
Na písanie potrebujem pokoj. Najvhodnejšia na to je moja izba so zatvorenými dverami a slúchadlami na ušiach, aby ma vonkajší svet nemal šancu vyrušiť z prežívania celkom inej reality. A najmä – okolie by nevydržalo, že si jednu a tú istú skladbu púšťam do zbláznenia, pretože sa mi práve hodí k príbehu. 🙂 Pred začatím samotného príbehu musím mať osnovu, aby som nepozabúdala všetky situácie, ktoré chcem doň zakomponovať, pretože keď získam námet, zvyčajne trvá 2-3 roky, kým sa dostanem k jeho realizácii. Neviem sa sústrediť na viacero príbehov naraz, jeden musím ukončiť a až potom ďalší začať písať, čo je tiež dôvod, prečo mi to tak trvá. No úplne najpodstatnejšia vec pre mňa je samotný záver. Kým netuším, ako má príbeh skončiť, nemôžem začať písať. Asi preto som sa k poslednému príbehu stále nedostala – neviem sa totiž rozhodnúť, ako ho uzavrieť. A potom už len nadpis. Občas to je najľahšia časť, inokedy je makačka vymyslieť ho.
Kedy
Kedysi som písala denne niekoľko hodín. Bola to životná potreba, bez ktorej som nedokázala fungovať. Dodnes si pamätám, ako som objavila čaro tvorenia vlastných príbehov a aj v škole na voľných hodinách som čmárala rukou do veľkých zošitov jednotlivé kapitoly, tisíckrát ich preškrtala a až následne ich prepisovala do počítača a vešala na rôzne portály. Teraz tá frekvencia výrazne klesá, písanie je u mňa skôr nárazové. Potrebujem naň určité emočné rozpoloženie. A najlepšie sa predsa píše, keď je človek šialene smutný, nahnevaný alebo neskutočne šťastný. A ja už nejaký čas mám emócie celkom pod kontrolou. 😀 Takže naladiť sa dokážem, až keď mám dlhší čas dovolenku (teda v lete alebo cez Vianoce). Po určitom čase stabilizácie si dokážem zasadnúť k počítaču a ponoriť sa do príbehu. Potom to už celkom rýchlo odsýpa.
Simona Kutišová (1992) vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Miluje jar, pestré farby a svoj deň si nedokáže predstaviť bez hudby. Riadi sa heslom, že hoci nemôže zmeniť druhému človeku celý jeho svet, aspoň časť áno – hoci aj svojou knihou. Do príbehov sa snaží zakomponovať situácie, s ktorými sa mladí ľudia v živote stretávajú, aby vedeli, že na svoje ťažkosti nikdy nie sú sami a vždy sa dajú riešiť. Autorke doteraz vyšli tieto tituly: Adonis v tričku (2014) Šepot dúhy (2017) príbeh o láske k rodine a živote s ochorením Srdce pre Mirku (2019), príbeh o náhlej strate matky a vyrovnávaní sa so situáciami, ktoré sa môžu stať každému z nás Raz sa uvidíme (2021) o svete nevidiacich a o tom, že mnohé veci sú zjavné, a predsa ich vidieť nechceme Fantóm z internetu (2023) strhujúci príbeh o kyberšikane a sexuálnom vydieraní cez internet Jednou se uvidíme (český preklad titulu Raz sa uvidíme, 2023) Letná romanca – Knižný duet so Silviou Demovičovou: Iba s tebou (2021), Bez teba (2021) |
Predchádzajúce články
Tatiana Macková – Prečo píšem
Martina Dacková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Martin Benkovič – Prečo, ako, kedy a kde píšete?
Peter Petko Opet – Píšem? Tvorím!
Ivana Ondriová – Prečo, ako, kedy a kde píšete?
Marta Rajková – Prečo, ako, kedy a kde (ne)píšem
Denisa Ogino – O písaní
Juraj Gerbel – Prečo, kedy a kde píšem
Marta Fartelová – Prečo, ako, kde a kedy píšem
Mirka Novysedláková – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Mária Blšáková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
František Kozmon – Prečo, kedy a kde píšem?
Patrícia Brestovanská – O písaní
Lina Elys – Prečo, kde, ako, kedy píšem
Dušan Damián – Múza ma sprevádza neustále
Zdenka Wenzlová Švábeková – Kedy? Ako? Prečo? Kde?
Ivan Kučera – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Dušo Martinčok – Čo a koho potrebujem, aby som mohol písať
Iveta Pernišová – Prečo, kde, ako a kedy píšem
Anton Stiffel – Prečo, kedy, ako a kde píšem
Dominika Moravčíková – Prečo píšem
H.J. Bornemisza – Prečo, kde, kedy a ako píšem
Mirka Ábelová – Píšem
Tibor Pálszegi alias Tyborg – Prečo, kedy, ako a kde píšem
Anna Kittel Gürtlerová – Kde a prečo píšem
Daniel Šmihula – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Lucia Božiková – Prečo, kde, ako a kedy píšem?
Natali Fox – Prečo, kde, ako a kedy píšem
Katarína Soyka – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Brandon McYntire – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Michaela Mihoková – Prečo, kde a kedy píšem
Lucia Braunová – Ako, prečo a kedy píšem
Igor Hochel – Prečo, kedy a ako píšem
Vlasta Hochelová – Prečo, ako a kde píšem…
Mária Nováková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Elena Eleková – Píšem, aby som bola čitateľná
Janette Šimková – Písanie ma formuje
Marek Hudec – Terapia s dôležitým spoločenským rozmerom, no aj práca ako každá iná
Richard Rychtarech – Písanie, úprimne? Rozkoš aj muky!
Zuzana Štelbaská – Prečo, ako a kedy píšem
Emily D. Beňová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Katarína Kucbelová – Je to napínavé
Vita Jamborová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Eva Hrašková – Prečo, ako a kedy píšem?
Mária Corvus Havranová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli