Písanie si ma našlo až v dospelom veku a ja som mu za to veľmi vďačná.
Bola to múza a zhoda náhod, ktorá ma posadila za počítač a dobiedzala, aby som spísala príbehy, ktoré sme pre syna vymysleli, keď bol maličký. Vedela som, že ak by som ich nespísala, vyšumeli by z mojej mysle navždy.
Prešlo 11 rokov. Stále je to neuveriteľné, že moje písanie sa vie premeniť na knihu. Predstavuje prostriedok, ktorým môžem sprostredkovať svoje vnútro a fantáziu čitateľom, sebe dopriať tvorivý čas, hrať sa so slovami a dejovou líniou.
Píšem vtedy, keď mám príbeh, ktorý vo mne opakovane vyvoláva silný pocit, že stojí za to posunúť ho ďalej. Vtedy cítim veľkú radosť v zmysle: Hurá, opäť sa to deje!
Niekedy si zveršujem krátky príbeh a to ma tiež veľmi baví.
Písanie ma rokmi posúva. S písaním zrejem a v písaní sa nachádzam. Je ako dôležité kusisko mozaiky mojej osobnosti, ktoré mi vysielalo svetelné signály už od detstva, ale až v dospelosti som našla vypínač, ako ho úplne rozsvietiť.
Všetky moje publikované knižky sú adresované deťom. Posledné dva roky mám už ale v počítači súbor, kde si zapisujem svoje postrehy a metafory z môjho sveta a sveta ľudí, ktorých stretnem. Stáva sa mi, že spozorniem nad múdrosťou života či všedného dňa, vybaví sa mi pekná myšlienka alebo poznanie a je škoda ho nezapísať. Formujú sa mi postavy, ktoré možno raz, ak naberiem odvahu, zasadím do spoločenského románu. Čím viac píšem, tým viac si trúfam.
Najradšej píšem cez víkendové rána, keď celý dom spí. Tália, náš chrtík, občas dobiedza, lebo vstáva so mnou a keď ju vyvenčím, myslí si, že sa ideme hrať. Až keď pochopí, že sa jej venovať nebudem, ľahne si a ja v pokoji tvorím. Píšem pri bielom písacom stole v obývačke, a ak tvorím počas dňa, nie je so mnou reč. Vtedy som slepá a hluchá. Nevadí mi hudba, zapnutá telka, rodinný šum.
Pri úvodnom adrenalíne z príbehu viem písať len na čistej vode. Vtedy nepotrebujem jesť, spať. Ľahšie sa mi do príbehu skáče, keď sa rodí, ako sa potom k nemu vraciam, aby som mu vychytala všetky muchy.
Pri dokončovaní to nejde až tak hladko. Môj rozum mi totiž neustále hlási všetky ostatné povinnosti, ktoré stoja v rade a čakajú na dokončenie a ja ich plním a k rukopisu sadám ako k poslednej činnosti dňa, niekedy aj mesiaca. Posielam ho do vydavateľstva, až keď je úplne dokončený a ja už nič viac preň v tom momente nedokážem urobiť.
Na záver by som dodala, že som veľmi šťastná, že sa mi písanie deje. Vnímam ho ako veľký dar. A čitatelia! S nimi je to neskutočné. Oni dávajú mojej práci vyšší zámer. Naučili ma veľmi veľa. Rozdiel medzi prvým rukopisom a ďalším je, že pri písaní každého ďalšieho príbehu už sedí pri mne i vysoko-inteligentný imaginárny čitateľ, ktorého názory zohľadňujem, a píšem, aby sa to páčilo jemu aj mne. Inými slovami, snažím sa aplikovať kritické myslenie na vlastné písanie. Hádam sa mi to darí. 🙂 „Hm, keď myslíš,“ mykne plecami môj imaginárny čitateľ a odletí konzultovať s ďalším autorom. 🙂
Zuzana Kubašáková sa narodila v Banskej Bystrici. Vyštudovala anglický jazyk a literatúru v kombinácii s históriou. Písať začala po materskej dovolenke so svojím synom a píše dodnes. Už druhý rok pracuje ako knihovníčka vo Verejnej knižnici Mikuláša Kováča a baví ju najmä práca s detským čitateľom a príprava podujatí. Škriatok v pyžamku (Taktik, 2016) bol jej prvý rukopis, ktorý sa postupne sformoval do knižnej podoby originálne spracovanými rozprávkami, ktoré opisujú každodenné situácie malých detí. Za prvý rok vypredal 5000 kusový náklad, čo bolo na neznámu a debutujúcu autorku veľmi pekné číslo. Víla zo šatôčky (Taktik, 2018) je voľné pokračovanie Škriatka v pyžamku a narodila sa vďaka podpore čitateľov, ktorí si obľúbili prvú knihu a dožadovali sa pokračovania. Námety na rozprávky čerpala autorka z vlastných skúseností pri výchove svojich detí, ako aj zo skúseností iných rodičov. Niektoré témy v rozprávkach konzultovala so špecialistami v danej oblasti (detský pediater, logopedička). Do tretice pribudla ešte jedna knižka, ktorá uzatvorila sériu krátkych rozprávok – Škriatok, Víla a Hviezdička (Taktik, 2020). Všetky tri knihy boli preložené do českého jazyka. Na jej konte nájdete aj drobnú knižku Soplík Lolík (D.T. Studio, 2018) o hygiene a čistote detského nosa, beletrizujúce poviedky úspešných slovenských športovcov pod názvom Víťaz je v každom z nás (Taktik, 2019), Posledný strom (D.T. Studio, 2022) príbeh o hľadaní posledného stromu na svete, ale aj dva veršované zimné príbehy Dve vianočné tajomstvá (VKMK, 2022), ktoré boli preložené aj do srbského jazyka. |
Predchádzajúce články
Mirka Manáková – Prečo, kedy, ako, kde píšem
Simona Kutišová – Prečo, ako, kde a kedy píšem
Tatiana Macková – Prečo píšem
Martina Dacková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Martin Benkovič – Prečo, ako, kedy a kde píšete?
Peter Petko Opet – Píšem? Tvorím!
Ivana Ondriová – Prečo, ako, kedy a kde píšete?
Marta Rajková – Prečo, ako, kedy a kde (ne)píšem
Denisa Ogino – O písaní
Juraj Gerbel – Prečo, kedy a kde píšem
Marta Fartelová – Prečo, ako, kde a kedy píšem
Mirka Novysedláková – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Mária Blšáková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
František Kozmon – Prečo, kedy a kde píšem?
Patrícia Brestovanská – O písaní
Lina Elys – Prečo, kde, ako, kedy píšem
Dušan Damián – Múza ma sprevádza neustále
Zdenka Wenzlová Švábeková – Kedy? Ako? Prečo? Kde?
Ivan Kučera – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Dušo Martinčok – Čo a koho potrebujem, aby som mohol písať
Iveta Pernišová – Prečo, kde, ako a kedy píšem
Anton Stiffel – Prečo, kedy, ako a kde píšem
Dominika Moravčíková – Prečo píšem
H.J. Bornemisza – Prečo, kde, kedy a ako píšem
Mirka Ábelová – Píšem
Tibor Pálszegi alias Tyborg – Prečo, kedy, ako a kde píšem
Anna Kittel Gürtlerová – Kde a prečo píšem
Daniel Šmihula – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Lucia Božiková – Prečo, kde, ako a kedy píšem?
Natali Fox – Prečo, kde, ako a kedy píšem
Katarína Soyka – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Brandon McYntire – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Michaela Mihoková – Prečo, kde a kedy píšem
Lucia Braunová – Ako, prečo a kedy píšem
Igor Hochel – Prečo, kedy a ako píšem
Vlasta Hochelová – Prečo, ako a kde píšem…
Mária Nováková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Elena Eleková – Píšem, aby som bola čitateľná
Janette Šimková – Písanie ma formuje
Marek Hudec – Terapia s dôležitým spoločenským rozmerom, no aj práca ako každá iná
Richard Rychtarech – Písanie, úprimne? Rozkoš aj muky!
Zuzana Štelbaská – Prečo, ako a kedy píšem
Emily D. Beňová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Katarína Kucbelová – Je to napínavé
Vita Jamborová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Eva Hrašková – Prečo, ako a kedy píšem?
Mária Corvus Havranová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli