PREČO?
Pretože život je zázrak, ktorý si zaslúži byť zvečnený pre budúce generácie v akejkoľvek, teda aj v knižnej podobe, a píšem preto, ale najmä vďaka tomu, že patrím k tým šťastným ľuďom, čo sa nezľaknú prekážok, dokážu snívať aj v zrelom veku a plniť si sny z mladosti. Už počas štúdia na vysokej škole som sa venovala umeleckému prekladu a túžila som napísať knihu, ale nikdy som si nenašla čas, pretože písanie nebolo mojou prioritou. Tou boli dlhé roky rodina a práca s ľuďmi, ktoré stále milujem. Lenže keď moje deti odrástli a kvôli koronakríze som mala menej študentov, pretože manažéri potrebovali zachraňovať svoje firmy a nie sa učiť cudzie jazyky, zrazu som mala voľný čas, ktorý mi predtým chýbal, a tak som sa vo veku 55 rokov vrhla do písania. Musím sa priznať, že ma to nesmierne bavilo a baví aj napriek tomu, že môj prvý pokus vydavateľstvo odmietlo. Ibaže kým prišla odpoveď, ja už som mala rozpísanú druhú knižku, a tak som si povedala, že chápem, ak vydavateľ nechce v čase krízy investovať svoje peniaze do niekoho, kto je v literárnom svete nikým. Som však človek, ktorý sa nikdy nevzdáva. Zistila som si možnosti samovydania a zainvestovala som vlastné financie, vďaka čomu uzreli svetlo sveta moje tri knižky. Písanie ma robí šťastnou a beriem ho ako poslanie. Mám príležitosť, aby som zanechala stopu. Aby tu po mne niečo zostalo. Niečo, čo ma prežije a povie mojim deťom, vnúčatkám a ľuďom, ktorí sa začítajú do mojich riadkov, kto som bola, čo som cítila a ako som žila ja a moja generácia.
AKO?
Moje deti majú na takúto otázku svojskú odpoveď: „Ako nič!“ Moja odpoveď je však iná. Asi preto, že som iná generácia. 🙂 Píšem jednoducho, nepoužívam komplikované vyjadrenia, ukladám slová do viet tak, ako sú moji čitatelia zvyknutí počuť v bežnom živote. Chcem, aby sa nemuseli zaoberať slovíčkami, ale dopriali si čas na zamyslenie sa nad vlastným životom. Píšem každodenné príbehy obyčajných ľudí, ktorí hľadajú šťastie, lásku, prekonávajú prekážky, prežívajú krízu stredného veku a dávam možnosť vyniknúť ich charakteru v situáciách, ktoré preverujú hodnoty, ako sú rodina, manželstvo, či vernosť, takže sa čitatelia môžu nielen pobaviť, ale aj porozmýšľať a možno nájsť paralelu medzi hrdinami knižky a sebou. Myslím si, že asi každý spisovateľ používa vo svojich dielach okrem vymyslených situácií aj vlastné skúsenosti a vkladá do úst literárnych postáv svoje názory. Ani ja nie som výnimkou. Milujem svoje vnúčatká, a preto veselé príbehy dvoch rôznych generácií majú miesto v mojich riadkoch. Svoje literárne dielka tvorím relatívne dlho, pretože s protagonistami knižiek plačem, smejem sa a premýšľam. Som emotívna žena a do každej knihy vkladám svoje srdce v nádeji, že ho tam moji čitatelia nájdu.
KEDY?
Píšem najmä po nociach, keď sa náš dom ponorí do ticha a nič neruší sled mojich myšlienok. Ale občas sa mi stane, že mi niečo napadne aj počas dňa, napríklad pri jazde na bicykli. Mnohé básne, ktoré sú súčasťou mojej prvej knižky, som naťukala do mobilu práve pri bicyklovaní. Jasné, že nie za jazdy! To by som tu už asi dnes nebola, keďže bicyklujem najmä po hlavnej ceste. Zažila som aj situácie, kedy ma múza zobudila nad ránom uprostred spánku a ja som vyskočila z postele a bežala som si vziať zošit, aby som doň zapísala tú nedočkavú myšlienku.
KDE?
Doma vo svojej učebni, na notebooku. Aj napriek tomu, že napísané kapitoly často čítam a opravujem v posteli, píšem sediac na pohodlnej stoličke za písacím stolom vo svojej triede, pretože tam ma nikto neruší, keďže môj mobil je len málokedy na tom istom mieste, kde som ja. 🙂
Judita Horvátová sa narodila v roku 1965. Študovala učiteľstvo na Pedagogickej fakulte v Nitre. Po Nežnej revolúcii si v roku 1996 založila živnosť a stala sa učiteľkou cudzích jazykov na voľnej nohe. Býva v malej dedinke blízko Nitry. Má tri dospelé deti a dve vnúčatká. Teší sa, že jej bolo dopriate stať sa babkou. Miluje prácu s ľuďmi, je cieľavedomá, tvrdohlavá a nikdy sa nevzdáva. Každý jeden deň sa snaží prežiť s úsmevom a naplno. Je optimistka. Bicykluje, chodí na prechádzky do prírody, objíma stromy a píše príbehy zo života. Samovydala tri knihy: „Keď láska bolí…“ (2021), „Život je jedinečný“ (2021) a „Keď láska bolí… Sloboda“ (2022). Má rozpísanú svoju štvrtú knižku s pracovným názvom „Náš anjel strážny“. Bude venovaná pamiatke jej zosnulého manžela, ktorý zomrel v novembri 2022. |
Predchádzajúce články
Slavka Liptáková – Prečo píšem?
Alexandra Salmela – Prečo píšem
Karin Horváthová – Prečo píšem
Barbora Gero – Prečo píšem
Anna Grusková – Prečo píšem
Ivana Popluhárová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Hana Lasicová – Prečo píšem a ako a kde…
Majka Danihelová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Peter Bartoněk – Začalo mi písať
Michal Slanička – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Pavelková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Linda Chopin – Prečo, ako a kde píšem
Enja Rúčková – Prečo, kedy a kde píšem
Silvia Antalíkova – Prečo, kedy, kde píšem
Rastislav František Hajko – O písaní
Baja Dolce – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Zuzana Kubašáková – Prečo píšem
Mirka Manáková – Prečo, kedy, ako, kde píšem
Simona Kutišová – Prečo, ako, kde a kedy píšem
Tatiana Macková – Prečo píšem
Martina Dacková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Martin Benkovič – Prečo, ako, kedy a kde píšete?
Peter Petko Opet – Píšem? Tvorím!
Ivana Ondriová – Prečo, ako, kedy a kde píšete?
Marta Rajková – Prečo, ako, kedy a kde (ne)píšem
Denisa Ogino – O písaní
Juraj Gerbel – Prečo, kedy a kde píšem
Marta Fartelová – Prečo, ako, kde a kedy píšem
Mirka Novysedláková – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Mária Blšáková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
František Kozmon – Prečo, kedy a kde píšem?
Patrícia Brestovanská – O písaní
Lina Elys – Prečo, kde, ako, kedy píšem
Dušan Damián – Múza ma sprevádza neustále
Zdenka Wenzlová Švábeková – Kedy? Ako? Prečo? Kde?
Ivan Kučera – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Dušo Martinčok – Čo a koho potrebujem, aby som mohol písať
Iveta Pernišová – Prečo, kde, ako a kedy píšem
Anton Stiffel – Prečo, kedy, ako a kde píšem
Dominika Moravčíková – Prečo píšem
H.J. Bornemisza – Prečo, kde, kedy a ako píšem
Mirka Ábelová – Píšem
Tibor Pálszegi alias Tyborg – Prečo, kedy, ako a kde píšem
Anna Kittel Gürtlerová – Kde a prečo píšem
Daniel Šmihula – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Lucia Božiková – Prečo, kde, ako a kedy píšem?
Natali Fox – Prečo, kde, ako a kedy píšem
Katarína Soyka – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Brandon McYntire – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Michaela Mihoková – Prečo, kde a kedy píšem
Lucia Braunová – Ako, prečo a kedy píšem
Igor Hochel – Prečo, kedy a ako píšem
Vlasta Hochelová – Prečo, ako a kde píšem…
Mária Nováková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Elena Eleková – Píšem, aby som bola čitateľná
Janette Šimková – Písanie ma formuje
Marek Hudec – Terapia s dôležitým spoločenským rozmerom, no aj práca ako každá iná
Richard Rychtarech – Písanie, úprimne? Rozkoš aj muky!
Zuzana Štelbaská – Prečo, ako a kedy píšem
Emily D. Beňová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Katarína Kucbelová – Je to napínavé
Vita Jamborová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Eva Hrašková – Prečo, ako a kedy píšem?
Mária Corvus Havranová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli