„Hehe,“ zasmial sa Lucian a jazykom odfrkol muchu, ktorá mu liezla po pleci. „Čo nebudeš, zlatý môj?“ Obrátil sa k Pellegrinimu, ktorý stál pri okne a uprene hľadel do záhrady pri úrade vlády.
„Ja nebudem žiaden podržtaška. Ani nebudem niekomu výťahom k moci,“ zopakoval predseda Hlasu-SD, ktorý skončil v parlamentných voľbách až na treťom mieste a jeho ambície na post premiéra sa vytratili ako para nad čajníkom.
„Ja nebudem žiaden podržtaška. Ani nebudem niekomu výťahom k moci,“ zopakoval predseda Hlasu-SD, ktorý skončil v parlamentných voľbách až na treťom mieste a jeho ambície na post premiéra sa vytratili ako para nad čajníkom.
Predsedom vlády sa síce mohol stať za predpokladu, že pôjde do vlády so Šimečkom, Sulíkom a Majerským, obaja dnešní hostitelia v kancelárii predsedu vlády mu však dali jasne najavo, čo by ho v tom prípade čakalo. Málokto vedel lepšie ako Lucian s Ficom, aké maslo na hlave má Pelle – zoznam prešľapov od podivného získania bytu cez rôzne stranícke transakcie až po podozrenie z prijatia úplatku boli prekážkovou dráhou, ktorú Pelle nedokázal zdolať – a dôkazy o Pelleho temnej minulosti boli dostatočne presvedčivé. Fico a jeho najužší tím si ukladali vydieračské materiály na každého významnejšieho politika, vlastných spolustraníkov nevynímajúc. A všetci traja vedeli, Lucian, Fico aj Pelle, akú brizanciu tieto materiály majú, ak by sa k nim za bývalej vlády dostal Lipšic a Hamranovi ľudia.
Nebezpečné by boli aj v prípade, ak by sa Pelle presunul na druhú stranu, vtedy by zrejme Fico neváhal s ich zverejnením, čo by prinajmenej skomplikovalo pomery v koalícii Pelleho so Šimečkom.
Z hľadiska povolebného vývoja a skladania koalície však bolo určujúce, že Šimečka Pellemu nesľúbil, že zastavia všetky vyšetrovania voči nemu a jeho
blízkym, čo by mohlo presvedčiť Pelleho a jeho straníkov, aby dovŕšili rozchod s ich materskou stranou a preklenuli tak priepasť medzi dvoma nezmieriteľnými tábormi. Pre fanatikov na jednej aj druhej strane to síce mohla byť neprijateľná alternatíva a azda aj dôvod na vnútrostranícke zemetrasenia (bratislavská kaviareň by určite išla do vývrtky, keby na tento barter prišla), ale inou povolebnou verziou bola iba vláda Fica, Pelleho a Danka. Každý príčetnejší pozorovateľ slovenskej politickej scény by si musel skôr či neskôr uvedomiť, že toto menšie zlo je v konečnom dôsledku prijateľnou cenou za zotrvanie Slovenska na prozápadnej trajektórii – a reči rozhorčeného Igora Matoviča, ktorý by bol konečne na jednej lodi s bratislavskou kaviarňou, by sa stali časom iba bzukotom múch.
blízkym, čo by mohlo presvedčiť Pelleho a jeho straníkov, aby dovŕšili rozchod s ich materskou stranou a preklenuli tak priepasť medzi dvoma nezmieriteľnými tábormi. Pre fanatikov na jednej aj druhej strane to síce mohla byť neprijateľná alternatíva a azda aj dôvod na vnútrostranícke zemetrasenia (bratislavská kaviareň by určite išla do vývrtky, keby na tento barter prišla), ale inou povolebnou verziou bola iba vláda Fica, Pelleho a Danka. Každý príčetnejší pozorovateľ slovenskej politickej scény by si musel skôr či neskôr uvedomiť, že toto menšie zlo je v konečnom dôsledku prijateľnou cenou za zotrvanie Slovenska na prozápadnej trajektórii – a reči rozhorčeného Igora Matoviča, ktorý by bol konečne na jednej lodi s bratislavskou kaviarňou, by sa stali časom iba bzukotom múch.
Napokon, nebolo by to prvý raz v slovenských či svetových dejinách, že po zásadnej politickej zmene sa odsunulo vybavovanie účtov s pohlavármi bývalého režimu na neskôr alebo aj na nikdy – a slovenskí ľudáci, nemeckí nacisti či komunisti v celom ostbloku boli výrazným argumentom, aby sa dali tolerovať či zamiesť pod koberec Pelleho prehrešky, neporovnateľné so zločinmi NSDAP, HSĽS, KSČ či ŠtB napríklad.
„Čo-že nebudeš?“ spýtal sa Lucian a slinou prepálil parkety naľavo od Pelleho.
„Podržtaška nebudem,“ zašomral Pelle už viac-menej pre seba, lebo ak mal strach pred tým, že by nasral Fica, jeho des pred Lucianom bol nebotyčný. Ten obraz, keď sa mu Lucian po jeho nástupe na post predsedu vlády, v čase po protestoch po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ukázal v takmer pravej podobe, bol dodnes Pelleho nočnou morou. Napriek tomu v ňom tleli akési zvyšky sebaúcty, lebo to poníženie, aké mu uštedrila Monika Beňová pri otázke novinára, či sa Smeru podarí zložiť vládu s Hlasom, bolo priveľké aj na jeho nadštandardne submisívnu povahu.
„Hehe, nikdy si nič iné ani nebol,“ uškrnul sa Lucian, hoci v duchu uznal, že na doterajších postoch sa na Pelleho dalo spoľahnúť, ako tekutá esencia zaplnil každý priestor, aký mu bol zverený. „A podržtaškom budeš aj ako hlava štátu,“ pokračoval Lucian, vstal, pretiahol si krídla, trochu nimi zamával, zložil ich a opäť si sadol.
„Prezident je odkladisko, farebné sklíčko, bižutéria,“ fňukal Pelle, ktorý doteraz nepochopil, ako mohol z dlhodobej pozície lídra všetkých prieskumov padnúť až na tretie miesto. Začínalo mu však dochádzať, kde je jeho veľká šanca.
Fico ho totiž potreboval: „Potrebujeme ťa, Peťo,“ ozval sa konečne Fico, „pôvodne som ťa chcel ako konečnú záruku, že našim ľuďom sa nič nestane, ak by sa zbláznili policajti, prokurátori či sudcovia a Maroš by nestihol zatiahnuť 363, ale toto už vyčistíme. Teraz ťa treba najmä preto, aby nám Korčok nekomplikoval vládnutie. Ako hlava štátu sa však dostaneš aj tam, kde mne v zahraničí či NATO nič nepovedia.“
Keďže Smer nezískal ústavnú väčšinu, aby sa mohol vrátiť k voľbe hlavy štátu v NR SR, tak bolo viac ako zrejmé, že Pelle je jediný, kto môže poraziť kandidáta opozície, na ktorom sa dohodnú progresívci so saskármi a kádehákmi. Tento fakt si postupne uvedomoval aj Pelle – tušil, že rozhodnutie stať sa prezidentom mu udrží slušné postavenie v novom mocenskom triangli a prinesie aj benefity, na aké si za pôsobenia v politike navykol. Nemal ambície, aby bol v tejto role podobným štátnikom, ako napríklad Michal Kováč alebo Zuzana Čaputová, ale už to, že obsadí tento v jeho podaní viac-menej reprezentatívny post a občas urobí to, čo sa od neho bude žiadať, mu zaistí pokojných päť, ale pravdepodobne aj desať rokov.
„Ako vrchný veliteľ armády budeš mať prístup aj na tie fóra, kam sa ja nedostanem. A budeš aj pákou na ústavných sudcov, lebo začínajú strečkovať, akoby uverili vo svoju moc,“ utešoval ho Fico, ktorý v tejto dvojici s Lucianom hral dobrého policajta. A hoci to znie ťažko uveriteľne, Fico s Pellem dokonca občas aj súcítil, lebo dobre vedel, aká náročná vie byť komunikácia s Lucianom.
Splnenie vlastných cieľov sa Ficovi zdalo byť na najlepšej ceste – z pozície predsedu vlády mal znova krajinu pod kontrolou, čistky v polícii prebehli rýchlo (Hamranovi sa mohlo ex post zdať ako nesmierne trápne, akým problémom bol pre neho niekedy Ivan Šimko, ale u policajta nikdy neviete, ako vníma kontext a ku epizóde so Šimkom sa už nevrátil a novinári sa ho na to nepýtali).
Zrušenie špeciálnej prokuratúry bolo len otázkou času a novela Trestného zákona mala dosiahnuť druhý hlavný cieľ Smeru a jeho lídrov – beztrestnosť tzv. našich ľudí. V kombinácii s postom prezidenta mala byť aj táto úloha v priebehu niekoľkých mesiacov vyriešená.
***
Lucian si pritiahol kreslo k Ficovmu stolu a vyložil si naň nohy.
„Ako pokračujeme s Diamondom?“ spýtal sa Fica a hodil mu na stôl kartónový hárok. Bol na ňom vypísaný 12-krokový program autokratov, teda zoznam, podľa ktorého zvyknú nedemokratickí politici postupovať, aby z demokratických krajín urobili autoritárske. Ani Larry Diamond, americký politológ a sociológ, ktorý pôsobí na Stanfordovej univerzite, autor tohto projektu, určite nevedel, ako vznikla prapôvodná myšlienka celého projektu. Doteraz netušil, že ten mladík, s ktorým debatoval v newyorskom Hard rock café, bol asistentom poradcu amerického Lucifera, a nadrbaný na šrot mu vo vášnivej hádke prezradil podstatu programu, vypracovaného na jednom sneme luciferov po zásadnej geopolitickej zmene v roku 1989 a rozpade ostbloku. Samozrejme, takto otvorene to Larrymu nepovedal, ale pri spore o Fukuyamovej knihe Koniec dejín pred ním predostrel reverznú víziu dejín ľudstva. Najväčšie mozgy misie luciferov po roku 1989 hľadali spôsob, ako zvrátiť smerovanie ľudstva ku globálnemu víťazstvu liberálnej demokracie a sformulovali niekoľko krokov, ako je možné dostať krajiny z demokratickej trajektórie na autoritársku. Samozrejme, luciferi v jednotlivých krajinách mali nájsť a podporovať politické osobnosti vhodné na presadzovanie tohto projektu a prispôsobiť stratégiu miestnym podmienkam. V severských a pobaltských krajinách si zatiaľ ani neškrtli, ale výsledky v Maďarsku, na Slovensku a nečakane aj v USA boli sľubné.
„Vychádza to,“ povedal Fico, „démonizovať politickú opozíciu nebolo vôbec náročné…,“
„Ako už kedysi povedal klasik oligarcha, volič o ničom nič nevie, volič je hovno, vníma iba absolútny povrch,“ skočil mu do reči Lucian.
„Presne,“ uškrnul sa Fico, „na toto sa dá u polovice voličov spoľahnúť. Ovládnuť vyšetrovacie orgány môžeme tiež odfajknúť. Nezávislosť prokuratúry je vybavená. Vzdoruje ústavný súd a pár senátov, ale to sa časom poddá. Markízu a Jojku už takmer máme. S verejnoprávnou RTVS nám neskutočne pomohol ten truľo Sulík, keď navrhol zrušenie koncesionárskych poplatkov – tam to odhadujem na niekoľko týždňov, kým schválime zákon a znormalizujeme spravodajstvo. Ostatní to budú akceptovať, ak väčšinu neškodného vysielania necháme na pokoji,“ čítal Fico svoje poznámky k manuálu.
K úplnému nastoleniu autokratického systému bola ešte dlhá cesta, bolo potrebné zlomiť mimovládky, univerzity, podnikateľov, samosprávne orgány, ale nikto nečakal, že to bude jednoduché.
Lucian spokojne oddychoval v pohodlnom kresle a vnímal slovenskú povolebnú realitu úplne inak ako jeho dvaja spoločníci. Dobre vedel a počítal s tým, že tento vývoj a vnútrospoločenský spor bude akcelerovať negatívne nálady v krajine na strane víťazov aj porazených. Pomsta aj obrana všetkými možnými prostriedkami rapídne zvyšovala energetický potenciál v dušiach budúcich nebožtíkov a celoplošne postihovala celú populáciu. Dejiny ľudstva potvrdzovali, že negatívny energetický potenciál občianskych vojen a zločinov presahovali len globálne vojnové konflikty a genocídy. A na Slovensku prebiehala nekrvavá občianska vojna dvoch blokov už niekoľko desaťročí – a zdalo sa, že toto volebné obdobie bude jedno z najplodnejších.
Z hľadiska záujmov misie Luciferov, samozrejme, a ich energetického programu negativizmom nasýtených duší.
Upozornenie
Mená postáv v tomto texte sú samozrejme len náhodne podobné menám verejných osôb v slovenskom politickom živote a nemajú s nimi nič spoločné– nápad, že by Lucifer a udalosti spojené s ním mali akýkoľvek reálny základ, je bohapustou fikciou a nikto to nemôže brať vážne. Aj keď by táto fikcia zrejme vysvetľovala slovenskú realitu po 1. januári 1993 a po 30. septembri 2023 presnejšie ako analytické texty slovenských politológov a komentátorov a rozličných think-tankov.
Predchádzajúce časti
Lucifer na úrade vlády – Vlastnou krvou
Lucifer na úrade vlády 2
Lucifer na úrade vlády