„Atalanta bola neobyčajne rýchla bežkyňa… nevystavovala sa pohľadom, mohli ste ju zazrieť iba náhodou, keď prenasledovala zver alebo sa chránila pred nejakým mužom; vtedy vystrelila vpred ako blesk.“
Claudii Aeliani varia historia: Libri XIII
Keď sa spisovateľka Jennifer Saintová rozhodovala, ktorú silnú ženskú postavu z gréckych mýtov by si po Ariadne a Elektre vybrala pre ďalší román, jej voľba padla na Argonautku Atalantu. Ak sa chystáte namietať, že na lodi Argo sa nachádzali len najväčší grécki hrdinovia, znamená to, že báje a mýty nemáte úplne v malíčku.
Keď sa Atalanta narodila, pohodili ju na úbočí hory. Na kráľov rozkaz – ak je to dievča, nechajte ho na stráni. Bezbranné nemluvňa je ponechané na milosť okoloidúcej medvedici a vychovávané spolu s jej mláďatami pod ochranným dohľadom bohyne Artemidy. Neskôr slobodne vyrastá v divočine v spoločnosti nýmf, stane sa z nej skvelá lukostrelkyňa a behá tak rýchlo, že ju žiadny smrteľník nepredbehne.
Atalanta miluje svoj lesný domov, ale túži po dobrodružstve. Keď jej Artemis ponúkne možnosť bojovať v jej mene po boku Argonautov, najväčších hrdinov, akých svet videl, Atalanta sa chopí príležitosti, aby potvrdila svoje mimoriadne schopnosti. Artemis ju však varuje pred mužmi – ak sa niekedy vydá, prinesie jej to skazu.
Saintovej Atalanta jednoznačne patrí do série reinterpretácii mýtov. Zaujímavé na románe ale je, že najväčší odklon voči tradícii sa deje v práve v notoricky najznámejšej časti a to výprave za zlatým rúnom. Hoci jej fyzické schopnosti, vrátane rýchlosti, neohrozenosti a zručnosti s lukom, ju stavali na úroveň s mužskými hrdinami, čelila predsudkom. Niektorí členovia posádky jej prítomnosť spochybňovali. Tvrdili, že žena na lodi prinesie smolu alebo že nedokáže zvládnuť náročnú výpravu. Potom, čo sa opakovane ukázala ako nenahraditeľná, si síce získala uznanie niektorých hrdinov, stále však musela bojovať o ocenenie u tých, ktorí boli skeptickí voči jej účasti. A nebola by to Jennifer Saintová, aby nezobrazila hoci aj najväčších hrdinov, akým bol nepochybne poloboh Hérakles, v inom svetle, než na aký sme boli zvyknutí. Plavba po zlaté rúno síce prebehne vo svojom výsledku tak, ako ju poznáme, ale za úspechom jednotlivých krokov stojí väčšmi lesť miesto heroických výkonov.
Na rovinu treba povedať, že stredná časť románu trochu stráca tempo. Autorka sa zameriava viac na emocionálnu stránku deja než na čisto akčné momenty. Tí, ktorí očakávajú intenzívne akčné scény a dramatické bitky, môžu byť trochu sklamaní. A hoci sa v príbehu objaví nemalý počet mytologických postáv, väčšina z nich nedostane toľko priestoru a hĺbky, ako by niektorí čitatelia mohli očakávať. Všetko sa ale zmení v závere, keď je uznaná za kráľovskú dcéru, ktorá nemôže ostať bez ženícha. Ak chcete vedieť, ako to celé dopadne, musíte si knihu prečítať.
Po treťom opuse je zrejmé, že Jennifer Saintová našla kľúč na spracovanie príbehov silných ženských postáv a ukazuje, že grécke mýty nie sú len mužskou doménou. Atalanta je inšpiratívna hrdinka, ktorá vzdoruje spoločenským očakávaniam a snaží sa definovať vlastnú identitu. Jej odvaha a nezávislosť oslovia čitateľov všetkých vekových kategórií, ktorí hľadajú hrdinky, čo sa neboja ísť proti prúdu. Poetický jazyk a bohaté opisy vytvárajú impozantnú atmosféru starovekého Grécka a zároveň dodávajú hĺbku vnútorným monológom a citovým poryvom Atalanty.
Po menej známej hrdinke mýtov autorka siahla po najvyššie postavenej žene v rámci gréckeho Panteónu Hére. Ostáva dúfať, že sa aj slovenskí čitatelia čoskoro zoznámia s osudom dcéry Titana Kronosa a manželkou vládcu bohov Dia.
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.