V srdci bavorského Augsburgu sa nachádza miesto, ktoré znie ako rozprávka, no je pevne zakotvené v realite – a to už viac ako 500 rokov. Fuggerei, najstaršia dodnes fungujúca sociálna obytná štvrť na svete, je príkladom trvalého riešenia sociálnej otázky, ktoré je vhodné aj pre 21. storočie.
Založil ju v roku 1521 Jakob Fugger „bohatý“, renesančný obchodník, bankár a stratég, ktorého vplyv siahal až k cisárskemu dvoru a hlboko do štruktúr európskej ekonomiky. Namiesto pompézneho odkazu si však zvolil tichý čin: vytvoriť miesto, kde budú chudobní občania mesta bývať dôstojne – s vlastným priestorom, komunitou a stabilitou.
Fuggerei bola – a je – určená výhradne pre katolíkov narodených v Augsburgu, ktorí vedú bezúhonný život. Každý obyvateľ sa zároveň zaväzuje modliť trikrát denne za dušu Fuggera a jeho rodinu. Nájom je symbolický – 0,88 € ročne, čo zodpovedá jednému rýnskemu guldenu v časoch jej založenia.
Komplex dnes spravuje nadácia Fugger-Stiftungen, ktorá pokračuje v pôvodnej vízii filantropie a udržateľnej pomoci. Finančné zázemie nadácie – založenej už v 16. storočí – umožňuje prevádzku štvrti bez záťaže na verejné prostriedky.
Vo Fuggerei našlo v rokoch 1947 – 2018 domov až 1 400 ľudí. Jedným z jej najznámejších obyvateľov bol prastarý otec Wolfganga Amadea Mozarta. Murár Franz Mozart žil v sociálnom sídle od roku 1681 do svojej smrti v roku 1693. Do roku 1974 sa mohli o ubytovanie uchádzať len zosobášené páry. Výnimkou bolo, ak v prípade starších žiadateľov počas schvaľovania partner či partnerka zomreli. Posledných 50 rokov našli vo Fuggerei útočište aj slobodní ale bezdetní muži alebo ženy.
V jednej z budov si môžu návštevníci pozrieť modelový byt s historickým zariadením, a zároveň sa ponoriť do dobových príbehov, ktoré ukazujú, že núdza nepozná storočie.
Fuggerei nie je skanzen, ale živé miesto. Viac než stovka obyvateľov tu vedie bežný život v malých, čistých domčekoch so záhradkou, kostolíkom v strede a uličkami, ktoré akoby nepoznali zhon vonkajšieho sveta. Platia tu však prísne pravidlá okrem modlitieb, napríklad televízor bol povolený až od roku 1968 a areál sa večer o 22.00 zatvára. Kto to zmešká, musí platiť drobnú pokutu.
Zážitok z Fuggerei umocňuje aj občasná prehliadka s hercom Heinzom Schulanom, ktorý v historickom kostýme so zlatou čiapkou a róbou vystupuje v úlohe samotného Jakoba Fuggera, ako ho kedysi namaľoval Albrecht Dürer. S jemne ironickým šarmom rozpráva o jeho epoche, hodnotách a odkaze. V roku 2018 ožila Fuggerova legenda aj hudobne, v muzikáli Herz aus Gold, uvedenom na slávnej Freilichtbühne Augsburg, jednej z najznámejších open-air scén v Nemecku.
A kto túži pochopiť širší kontext, môže navštíviť aj Fugger und Welser Erlebnismuseum, zážitkové múzeum, kde obchodné impérium Fuggerovcov ožíva v interaktívnych expozíciách. Tam zistí, že Fugger nebol len filantropom, ale aj finančníkom cisárov a pápežov – a že Fuggerei bola len jednou z tvárí jeho rozsiahleho dedičstva.
Zvlášť zaujímavé je, že obchodné siete Fuggerovcov siahali aj na územie dnešného Slovenska. Mali podiely na ťažbe drahých kovov, najmä v oblasti Banskej Bystrice, kde spolufinancovali bane a zabezpečovali vývoz medi do celého sveta. Ich vplyv sa rozprestieral od Londýna po Benátky, ale aj cez Alpy až po Uhorsko – a práve preto má Fuggerei nečakane blízky vzťah aj k našim dejinám.
Dôvodov na návštevu Augsburgu je mnoho: mesto leží priamo na Romantickej ceste, jednej z najobľúbenejších turistických trás v Nemecku, a je len hodinu jazdy od Mníchova.
V júli 2019 bol augsburský celosvetovo unikátny systém hospodárenia s vodou vyhlásený za svetové dedičstvo UNESCO. Strategicky dobre premyslené, vybudované na sútoku riek Lech a Wertach, mesto vďačí za svoj hospodársky a kultúrny rozvoj vode. Dominujú tu krásne fontány a vodné veže. Až 530 mostov, veľkých i malých, vás prevedie cez desiatky kanálov a potokov – viac ako v Benátkach! Ale o tom až niekedy nabudúce.
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.