Gilles de Retz, ozrutný ľudožrút z Machecoulu, chcel byť najmocnejším pánom svojich čias. Mal na svojom zámku samé krivule, fľaštičky a hrnce plné červených tekutín a strašidelných výparov. Diabol si žiadal srdce obetovaného dieťaťa. Tak začali tie zločiny.
Najprv si kázal priviesť ubožiačika či ubožiačku, vyľakaných, hlasno volajúcich svoje mamy. Pán vystretý na posteli sa kochal ich strachom. Potom prikázal zaviesť dieťa k múru na akúsi šibenicu. Tá mu zovrela hruď aj krk a zadusila ho, no nie celkom, tak, aby neumrelo. Dieťa sa metalo ako obesené kura, hlas sa mu pridúšal. Oči vystupovali z jamôk, osinievalo. A vo velikánskej sieni bolo počuť len rehot ukrutných chlapov a stenanie malej obete. Vtedy ho Gilles de Retz prikázal zvesiť. Vzal dieťa na kolená, pritisol si hlávku malého anjelika na prsia. Prihováral sa mu nežne, tíšil ho – „To nebolo nič,“ vravel. „Chceli sme sa len zabaviť, ale teraz dosť.“ Dieťaťu dal cukríky, páperovú posteľ, šaty ako pážaťu. Utíšilo sa. Oči plné sĺz mu žiarili radosťou. A vtedy mu pán nečakane vbodol dýku do krku.
(preklad Mária Kocúriková a Hana Lechová)
Opis týchto zverstiev rozpráva miesto rozprávok na dobrú noc pestúnka Fantine malej Angelike, ktorá sa neskôr stane markízou anjelov, neskrotnou a búriacou sa, manželkou dvoch mužov, matkou dvoch synov a dcéry a hoci odolala francúzskemu kráľovi, stala sa milenkou nemalého počtu mužov.
Autormi dobrodružnej ságy o Angelike, ktorá patrí medzi najúspešnejšie historické románové cykly 20. storočia, bola manželská dvojica píšuca pod pseudonymom Anne a Serge Golon. Kým Anne, vlastným menom Simone Changeux (1921-2017), bola Francúzka, jej manžel Serge, v skutočnosti Vsevolod Sergejevič Golubinov, sa narodil v Buchare odkiaľ v roku 1920 emigroval do Francúzska. Svojej manželke pomáhal pri písaní historickými rešeršami. Zomrel na infarkt v roku 1972, počas návštevy Quebecu, kde študoval podklady pre pokračovanie. To nakoniec dopísala už len Anne. Prvých šesť dielov vyšlo slovensky v Tatrane v rokoch 1970-72, zvyšných osem častí vydal Slovenský spisovateľ až v 90. rokoch.
Dôvodom, že Angelika v Československu vôbec vyšla, bola filmová séria piatich filmov z rokov 1964-68. Hoci si získali milióny divákov, príbeh na plátne sa v mnohom líši od knižnej predlohy. Najväčší rozdiel je v rozsahu a temnote deja. Kým filmy sú predovšetkým romantickým dobrodružstvom, romány sledujú Angeliku v oveľa širšom historickom a osobnom kontexte. Po údajnej poprave manžela musí prežiť v parížskom podsvetí, čeliť politickým intrigám na dvore Ľudovíta XIV. a dostáva sa do zajatia ako otrokyňa, ocitne sa uprostred náboženských sporov medzi katolíkmi a hugenotmi. Aj jej citový život je v knihách omnoho komplikovanejší než vo filme. Filmová séria sústreďuje pozornosť takmer výlučne na veľkú lásku Angeliky a Peyraca. V románoch sa však v jej živote objavuje viacero mužov – niekedy z lásky, inokedy z nutnosti alebo ako súčasť boja o prežitie.
Knižný príbeh pokračuje tam, kde filmová séria končí. V ďalších dieloch Angelika znovu nájde svojho manžela, ktorý vystupuje pod tajomnou identitou Rescatora a ich dobrodružstvá ich napokon zavedú až cez oceán do koloniálnej Ameriky. Filmové spracovania sa k tejto časti ságy nikdy nedostali.
Zaujímavé je aj zákulisie filmov, kde hlavnú dvojicu stvárnili Michèle Mercier (1939) a Robert Hossein (1927 – 2020). Na plátne pôsobili ako vášniví milenci, v skutočnosti si však udržiavali skôr profesionálny odstup. Hossein bol uzavretejší typ a Mercier temperamentná herečka, takže ich vzťah zostal hlavne pracovný. Pre Michèle Mercier bola Angelika paradoxom: úloha z nej urobila jednu z najznámejších európskych filmových hviezd 60. rokov, no zároveň ju tak silno zaškatuľkovala, že sa jej už nikdy nepodarilo presadiť v iných veľkých rolách.
Pre iného člena obsadenia však Angelika znamenala presný opak. Vo filmoch sa objavil aj vtedy ešte málo známy Jean Rochefort v úlohe policajného úradníka Desgreza. O pár rokov neskôr sa stal jednou z najobľúbenejších tvárí francúzskeho filmu. Angelika sa tak stala križovatkou keď sa kariéra jednej herečky uzatvárala do jednej role a kariéra iného herca práve začínala.
Úlohu Angeliky pôvodne ponúkli viacerým hviezdam, vrátane Catherine Deneuve či Brigitte Bardot. Prvý film videlo vo Francúzsku takmer 3 milióny divákov, v Nemecku to bolo vyše 6,4 milióna, celková európska sledovanosť presahovala desiatky miliónov.
Scény z kráľovského dvora boli kombináciou ateliérov v Paríži (Billancourt Studios) a Ríme (Cinecittà Studios) a historických lokalít ako Château de Tanlay, Abbaye de Fontenay, Chateau de Marigny‑le‑Cahouët, diel Angelika a kráľ sa natáčalo aj priamo v areáli zámku vo Versailles.
Filmy sa preslávili bohatou historickou výpravou a kostýmami, čo im pomohlo zaujať divákov po celé desaťročia.
Pre československých divákov predstavovala filmová séria zvláštny kontrast historickej romantiky a dobrodružstva s aktuálnym politickým napätím. Veľký podiel na popularite mal aj dabing Libuše Švormovej, ktorý dodal Angelike nezameniteľnú jemnosť a silu. Hlášky ako „Miluj mě Nicolasi, chci aby to poprvé byl někdo krásny“ – sa stali legendárnymi.
Angelika prenikla aj do československej politiky, keď ju štátna televízia zaradila do vysielania práve v deň tzv. Sviečkovej demonštrácie v marci 1988 s úmyslom, aby ľudia dali prednosť obľúbenej romantike pred protestami.