Príbeh môjho debutu – dnes Stanislav Harant

Začiatky sú vždy mimoriadne. Prvé slovo, prvý krok, prvé zaľúbenie, prvý bozk, prvá práca, prvé dieťa – tieto a stovky ďalších udalostí si zvykneme pamätať celý život. Pre ľudí, ktorí píšu knihy, je nezabudnuteľným zážitkom vydanie prvej knihy. Otvárame na Sieťovke novú anketu, v rámci ktorej vám spisovateľky a spisovatelia odhalia zákulisie svojich debutov.

Dnes predstavujeme román Stanislava Haranta Svetlonos.

Aký bol príbeh vášho debutu od prvého nápadu až po samotné vydanie?

Hoci som literárne začal tvoriť zhruba už ako trinásťročný, trvalo mi ďalšie dve dekády kým som prišiel na to, čo vlastne chcem písať.
Všetko odštartovala poviedka Kuvik, ktorú som napísal jedného večera v roku 2017 len tak pre svoju radosť, pretože sa mi páčila pointa, ktorú som si k nej vymyslel. Čítalo ju pár ľudí a napokon zostala zapadnutá v takom tom povestnom šuplíku.

V roku 2023 som sa začal pohrávať s myšlienkou, že by som skúsil napísať román, stále som však netušil o aký žáner by sa malo jednať. Jediný námet, ktorý som nosil v hlave bola temná lovestory z prostredia obchodu s bielym mäsom. Začal som tým a napísal jednu stranu, ktorú som dal prečítať kamarátke. Páčilo sa jej to a hoci ja som v písaní už nepokračoval, zapamätala si to a o pár mesiacov mi poslala prihlášku do literárnej súťaže Jašíkove Kysuce. Sprvoti som s účasťou váhal, no napokon som vytiahol z priečinka Kuvika a do súťaže ho poslal. Bolo z toho prvé prémiové miesto a ja som dostal chuť si niečo podobné zopakovať. Napísal som ešte niekoľko poviedok rôznych žánrov, s ktorými som sa prihlásil do viacerých súťaží a podarilo sa mi umiestniť ešte trikrát.

Posmelený týmito úspechmi sa mi začal v hlave rodiť nápad na skutočný román, ktorý som začal písať v marci 2024. Nejaký čas trvalo, kým som pravidelné písanie dokázal zaradiť medzi všetky ostatné bežné činnosti a zrejme aj vinou toho trvalo takmer rok, kým som rukopis dokončil.
Po skromnej editácii textu podľa kamarátky Terky Kočiškovej, ktorá mi robila prvotnú beta readerku a podľa historika Martina Turóciho som ho rozposlal do asi siedmich vydavateľstiev.

O mesiac a pol sa mi ozvali z Albatros Media s tým, že majú záujem o spoluprácu. Rukopis objavila ich redaktorka Dominika Weinstock, s ktorou som sa stretol u nich vo vydavateľstve a odvtedy bol v rukách profesionálov. Mojou jedinou starosťou bolo text ešte čo najviac doladiť a priblížiť historickej realite, na čo som mal dostatok času, keďže ma zaradili do edičného plánu na jar 2026. Všetko ostatné už zariadilo vydavateľstvo.

Líšila sa finálna podoba knihy od pôvodného zámeru?

Áno. Môj pôvodný zámer bol napísať nejaký dobrodružný príbeh odohrávajúci sa na mojich rodných Kysuciach niekedy v minulosti. Nemal som vybratú dobu ani rok, predstavoval som si dej možno niekedy v osemnástom storočí.

Rýchlo ma to však opustilo, pretože sa mi to zdalo už priďaleko. Tak mi napadlo, že plus mínus sto rokov naspäť by mohlo byť to pole neorané, na ktoré by som sa mohol vydať. Obdobie Prvej republiky v medzivojnovom období ma očarilo svojou pokrokovosťou a eleganciou, ale zároveň aj chudobou a drsnosťou.

A hoci som si spočiatku detektívku písať netrúfal, vymyslel som si vraždu a už nebolo cesty späť. Na scénu musel prísť četník Johan Fric- s najväčšou pravdepodobnosťou prvý literárny vyšetrovateľ z tohto kraja.

Čo vás počas procesu vydávania prekvapilo?

Prekvapilo ma viacero vecí.  Už len to, že ako nováčik som v podstate všetko, celý ten proces, zažíval prvýkrát. Prekvapilo ma, ako sa o mňa a moje dielo staral celý vydavateľský tím a ako sa obyčajné stránky z počítača menili na naozajstnú knihu. Najväčším prekvapením bolo, samozrejme, vidieť Svetlonosa v regáloch kníhkupectiev a držať ho fyzicky v rukách. Takisto ma veľmi prekvapilo, koľko ľudí si našlo cestu na jeho slávnostné uvedenie do knižného života. A v neposlednom rade spokojné recenzie a hodnotenia, ktoré z veľkej časti prichádzajú od čitateliek- táto skutočnosť ma nesmierne teší.

Akú najdôležitejšiu skúsenosť ste si odniesli do ďalšej tvorby?

Že treba byť trpezlivý, pokorný a veriť v svoje schopnosti.