Príbeh môjho debutu – dnes Karina Janská

Začiatky sú vždy mimoriadne. Prvé slovo, prvý krok, prvé zaľúbenie, prvý bozk, prvá práca, prvé dieťa – tieto a stovky ďalších udalostí si zvykneme pamätať celý život. Pre ľudí, ktorí píšu knihy, je nezabudnuteľným zážitkom vydanie prvej knihy. Otvárame na Sieťovke novú anketu, v rámci ktorej vám spisovateľky a spisovatelia odhalia zákulisie svojich začiatkov.

Dnes predstavuje svoj debut Uväznená v manželstve  spisovateľka Karina Janská.

Aký bol príbeh vášho debutu od prvého nápadu až po samotné vydanie?

Nápad na moju prvú knihu vznikol úplne spontánne. Nikdy som si nemyslela, že by som sa mohla stať autorkou. Fantáziu som však mala vždy bujnú, predstavivosť mi často pracovala na plné obrátky a keďže patrím medzi HSP, svet okolo seba, emócie aj medziľudské vzťahy často vnímam veľmi intenzívne.
Nápad na prvú knihu skrs­ol, keď som raz sedela v kuchyni a náhle som dostala impulz na príbeh, ktorý sa mi v mysli začal skladať do ucelenej podoby. Dokonca si pamätám aj názov, ktorý som mu vtedy dala. Nebol veľmi lichotivý: Ty bastard! 😀  Samozrejme, neskôr ho vydavateľstvo zmenilo. Bol to len taký prvý spontánny názov.
Vydanie prebiehalo tak, že som poslala rukopis do vydavateľstva a po dvoch týždňoch mi odpísali, že sa im páči a chcú ho vydať. Áno, bol to krásny šok. Potom nasledovali redaktorské úpravy rukopisu a spoločne sme vyberali obálku. Poslali mi tri návrhy a po spoločnom odsúhlasení sme vybrali ten finálny. Postupne sme spolu s vydavateľstvom knihu upravili do konečnej podoby a pripravili ju na vydanie.
Musím sa však priznať, že ešte predtým, ako som napísala túto knihu, som už mala za sebou jeden rukopis, ktorý mi vydavateľstvá odmietli vydať. Bol úplne prvý. Rozprával o podzemnom meste v Česku, v ktorom žila umelo vytvorená civilizácia, o ktorej nikto nevedel. Tvorili ju zmutovaní ľudia, obete nacistických experimentov, ktorí boli prispôsobení podmienkam života v tme a pod zemou.
Knihu mi však nechceli vydať, pretože to bol vraj náročný žáner a dielo s podobnou tematikou už vyšlo. Ja som o tom však nevedela. Tento príbeh som skutočne vytvorila iba na základe vlastnej fantázie.
A tak sa napokon uchytil až môj prvý román o láske.

Líšila sa finálna podoba knihy od  pôvodného zámeru?

Nemala som konkrétnu predstavu o vizuálnej podobe knihy. Keďže pre mňa bolo najdôležitejšie dostať na papier celý príbeh, ktorý som mala v mysli, vôbec som nerozmýšľala nad tým, ako by mala vyzerať obálka, zalomenie či celkový výsledok. Chcela som len písaním oživiť to, čo som mala v hlave.
Keď sa potom príbeh redaktorsky upravil a dostal aj svoju finálnu obálku, vnímala som to už len ako veľké plus a výsledok sa mi naozaj veľmi páčil. Ja som mala príbeh v mysli, preniesla som ho na papier a vydavateľstvo mu dalo krásnu podobu.
Samozrejme, takéto veci nevzniknú zo dňa na deň. Potrebujú svoj čas, niekedy aj niekoľko mesiacov.

Čo vás počas procesu vydávania prekvapilo?

Prekvapilo ma, koľko práce sa skrýva za vydaním jednej knihy. Hoci väčšinu práce okolo obálky, redaktorských a grafických úprav zabezpečovalo vydavateľstvo, vnímala som systém celého procesu.
Vydať knihu je náročné nielen finančne, ale aj časovo a organizačne. Vydavateľstvo musí najskôr rukopis posúdiť a potom na seba vziať riziko, či sa kniha uchytí alebo nie. Následne sa pustí do redaktorských a grafických úprav, ktoré niekedy prebiehajú stále dookola, kým sa kniha nevykresá do finálnej podoby.
Potom nasleduje tlač a čakanie, ktoré môže trvať aj niekoľko týždňov či mesiacov. Za najnáročnejšiu časť však považujem distribúciu a to, aby sa kniha dostala do kníhkupectiev a bola na očiach čitateľov. Ak sa v kníhkupectvách nachádza na menej viditeľných miestach, môže to výrazne ovplyvniť jej predaj.
A práve to sú veci, ktoré mnohé vydavateľstvá nedokážu úplne ovplyvniť. Aj preto sa môže stať, že sa kvalitná kniha predáva menej, než by si zaslúžila.
Celý proces vydania, distribúcie a predaja kníh je naozaj veľmi náročný.

Akú najdôležitejšiu skúsenosť ste si odniesli do ďalšej tvorby?

Vydanie knihy nie je také jednoduché, ako si mnohí predstavujú. Aj preto si veľmi vážim prácu redaktorov, grafikov aj samotných vydavateľov.
Autori a vydavateľstvá fungujú na akejsi spoločnej báze. Autor má talent napísať príbeh a vytvoriť niečo nové, redaktor má talent text upraviť a zdokonaliť, grafik zase dokáže vytvoriť vizuálnu podobu príbehu a vydavateľ má talent spojiť všetky tieto časti, zastrešiť celý proces a dostať knihu medzi čitateľov.
Všetci spolu tvoríme akýsi symbiotický knižný svet, ktorého výsledkom je kniha. Tá sa napokon dostane k čitateľom, aby sa mohli ponoriť do príbehu, prežiť ho spolu s postavami a možno si z neho odniesť aj niečo do vlastného života.
Preto, ak práve držíte v rukách nejakú knihu, držíte celý svet, na ktorom pracovalo množstvo ľudí. Každý z nich do nej vložil svoj talent, čas aj úsilie, aby sa napokon mohla dostať až k vám a ožiť vo vašej predstavivosti.
Róbert, ďakujem, že ste mi dali príležitosť zúčastniť sa tejto novej ankety. Otázky sú úžasné a verím, že robíte krásnu vec, keď nás autorov takýmto spôsobom spájate s čitateľmi.
Takisto by som sa chcela poďakovať každému, kto sa stretol s mojou tvorbou, prečítal si niektorú z mojich kníh, podporil ma milým slovom alebo mi venoval spätnú väzbu. Každý čitateľ je pre autora nesmierne dôležitý, pretože až v jeho rukách príbeh skutočne ožíva.