Príbeh môjho debutu – dnes Mária Danthine Dopjerová

Začiatky sú vždy mimoriadne. Prvé slovo, prvý krok, prvé zaľúbenie, prvý bozk, prvá práca, prvé dieťa – tieto a stovky ďalších udalostí si zvykneme pamätať celý život. Pre ľudí, ktorí píšu knihy, je nezabudnuteľným zážitkom vydanie prvej knihy. Otvárame na Sieťovke novú anketu, v rámci ktorej vám spisovateľky a spisovatelia odhalia zákulisie svojich začiatkov.

Dnes predstavuje svoj debut  Anglické idiómy pod lupou spisovateľka Mária Danthine Dopjerová.

Aký bol príbeh vášho debutu od prvého nápadu až po samotné vydanie?

Na konci štúdia tlmočníctva-prekladateľstva na Filozofickej fakulte UK v Bratislave som sa začala bližšie a intenzívnejšie zaujímať o tematiku metaforických idiomatických slovných spojení, ustálených slovných zvratov v angličtine, ich preklad do slovenčiny, ale hlavne ich etymológiu, v akom bode histórie jazyka a danej krajiny sa stali ustálenými slovnými spojeniami. V piatom ročníku štúdia som sa tejto problematike niekoľko mesiacov venovala aj v Pennsylvánii, bola témou mojej diplomovej práce a metaforické spojenia v anglofónnej tlači neskôr, počas štúdia Anglickej lingvistiky na Sorbonne, aj témou postgraduálnej práce. Po skončení štúdia sa mi nechcelo sa s touto témou rozlúčiť a tak som si vymyslela nápad, že spravím taký trhací kalendár, s jednou anglickou metaforou na každý deň. S touto ideou som sa vybrala do vydavateľstva Mladé Letá, kde reagovali, že a prečo nie radšej knižku. Napokon kniha Anglické idiómy pod lupou vyšla vo vydavateľstve Remedium, pretože pán Rudolf Čižmárik sa pre tento projekt nadchol, videl jeho význam pre ľudí učiacich sa anglicky.

Líšila sa finálna podoba knihy od pôvodného zámeru?

Áno, keďže napokon to nebol ten trhací kalendár, ale kniha. Riaditeľ vydavateľstva Remedium, pán Martin Čičilla spolu s jeho tímom navrhli idiomatické výrazy zoradiť tematicky, vymysleli grafické kľúče, aby sa v knihe čitatelia mohli ľahko orientovať.

Čo vás počas procesu vydávania prekvapilo?

Bola som mladá, celý edičný proces som brala ako dobrodružnú cestu, jedno veľké prekvapenie, pri ktorom ma nič neprekvapovalo.

Akú najdôležitejšiu skúsenosť ste si odniesli do ďalšej tvorby?

Každý môj ďalší knižný nápad mi potvrdzoval to, že aby z neho vznikla knižka, potrebujem na to niekoľko rokov mravenčej práce, veľa trpezlivosti, uzavretia sa do mojej ulity, prijať skutočnosť, že pocity každého dňa môžu byť iné a nenechať sa z cesty odradiť, keď to niektoré dni vidím všetko bezútešne. Už práca na prvej knihe mi ukázala to, že v písacom procese, to, čo dnes sa mi zdá ako hlúposť, sa može zajtra zjaviť v svetle dobrej myšlienky a naopak, že to čo pokladám za výborný nápad dnes, na ďaľší deň je častokrát nemilosrdne preškrtnuté alebo vypustené, že dobrá veta sa stáva dobrou niekedy práve vďaka kontextu, do akého ju usadíme, že to, čo mi prechádza náhodne hlavou a pôsobí banálne, môžem zajtra ľutovať, že som si v danej chvíli nezapísala. A že rovnako dôležité ako to, čo vnímame, vidíme, prežívame, je aj to, ako to, vnútorne, a aj pri práci s textom, spracovávame s odstupom času.