Začiatky sú vždy mimoriadne. Prvé slovo, prvý krok, prvé zaľúbenie, prvý bozk, prvá práca, prvé dieťa – tieto a stovky ďalších udalostí si zvykneme pamätať celý život. Pre ľudí, ktorí píšu knihy, je nezabudnuteľným zážitkom vydanie prvej knihy. Otvárame na Sieťovke novú anketu, v rámci ktorej vám spisovateľky a spisovatelia odhalia zákulisie svojich začiatkov.
Dnes predstavuje svoj debut Striptíz spisovateľka Mirka Ábelová.
Aký bol príbeh vášho debutu od prvého nápadu až po samotné vydanie?
Nikdy neviem, či sa za môj debut ráta spoločná zbierka 9 autorov a autoriek Sólo pre 9 hlasov, ktorú v roku 2011 vydal Ikar ako jeden z výsledkov projektu Mám talent, alebo až moja vlastná, sólo zbierka, Striptíz, tiež z roku 2011. Moja sólo knižka Striptíz je vlastne pokračovaním príbehu Sóla pre 9 hlasov. Keď sa Ikar rozhodol vydať nám spoločnú zbierku básní, vtedy drzá a posmelená pochvalou Kamila Peteraja, ozvala som sa vtedajším riaditeľkám Ikaru Gabike Belopotockej a Valérii Malíkovej, že mi spoločná zbierka nestačí a že chcem vlastnú. A že v nej chcem fotky, na ktorých budem ja a že chcem, aby vyšla aj v Braillovom písme. Myslím, že boli vtedy natoľko prekvapené mojou trúfalosťou, že nakoniec súhlasili. Dokončovala som ju za divokých podmienok, keďže som počas posledných úprav bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení na Mickiewiczke a bol to boj, aby mi nezobrali telefón. Nakoniec však všetko dobre dopadlo. Prepustili ma z nemocnice, knižku sme dokončili, vyšla a krstili sme ju v Slovenskom rozhlase. Splnil sa mi sen a začala sa celkom divoká jazda, ktorá trvá dodnes.
Líšila sa finálna podoba knihy od pôvodného zámeru?
Máličko. Jediná zmena bola, že som chcela, aby bola verzia v Braillovom písme súčasťou knihy – chcela som mať na jednej strane Barillovo písmo a na druhej “klasické”, čo sa ale z technických dôvodov nedalo urobiť. Takže napokon vyšli knihy dve. Jedna v bežnom písme, druhá v Braillovom. Inak bolo všetko tak, ako som chcela- čiernobiele fotky, na nich ja. Len layout by som už dnes zverila do rúk inému grafikovi 
svojmu manželovi.
Čo vás počas procesu vydávania prekvapilo?
Nič len to, že Ikar súhlasil, že to vydá a že to vydal v niekoľkotisícovom náklade. A potom, že sa ten náklad vypredal.
Akú najdôležitejšiu skúsenosť ste si odniesli do ďalšej tvorby?
Že sa nemám brať až tak vážne. A že básne sa nemusia písať len vtedy, keď je človeku najhoršie. A že v nich rozhodne nemusí byť toľko nadávok. Že viem čitateľa/čitateľku zmraziť úplne iným spôsobom, ako nejakým vulgarizmom. Že poézia je aj zábava. A nekonečná sloboda.
| Mirka Ábelová je slovenská poetka, rozhlasová redaktorka, občasná textárka. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, dlhé roky pracovala ako redaktorka domáceho spravodajstva v Slovenskom rozhlase. Vydala 6 básnických zbierok pre dospelých (Striptíz, Na!, Básničky pre domáce paničky, Večný pocit nedele, Dom, Záznam o vzniku zvláštneho sveta) a jednu pre deti (Pes Moko a jeho oko). Je autorkou knihy rozprávok o mačkách Pac a Bác – Dobrodružstvá z mliekarničky a tiež viacerých prekladov detských kníh či poézie. Na Rádiu_FM moderuje poetickú desaťminútovku o poézii Nedeľná chvíľka poézie_FM, autorsky sa podpísala pod skladby Davia Kollera na albume ČeskosLOVEnsko, za ktorý získali v roku 2016 cenu českej hudobnej akadémie Anděl. |