Zuska Kepplová – Buchty švabachom
Viacero recenzií a anotácií debut Zusky Kepplovej „Buchty švabachom“ charakterizovalo a v podstate aj predstavovalo budúcim čitateľom, ako akúsi zbierku príbehov moderných nomádov, ktorí sa vydali do sveta na skusy. Niektorí hľadali šťastie, chceli získať nové skúsenosti, zarobiť peniaze, alebo len nájsť skutočnú lásku. V prvej časti tejto útlej knižky je to skutočne tak. Autorka možno aj na základe osobných skúseností predstavuje osudy viacerých takýchto súčasných slovenských migrantov, ktorí opúšťajú domovské hniezda, nezatvárajúc si však zadné vrátka pre možný návrat späť.
Odchádzajú do bezrozmerného sveta, kde hľadajú nielen svoje malé miestečko pre život, ale často aj samých seba. Nový, veľký svet im však poskytuje často len stiesnený priestor, zatuchnuté kutice, pracovný a aj ľudský stereotyp. Svet sa zrazu zdá omnoho menší, ako sa javil z miesta ležiaceho niekde na periférii európskeho záujmu. Hlavných hrdinov tak pochopiteľne zožierajú osobné frustrácie, zadné domovské vrátka sú síce otvorené, ale zrazu tak neskutočne ďaleko. Zatúlanci tak odháňajú smútok a túžbu po domove zahryznutím sa do horalky od mamy, a úzkosť zapíjajú lacným alkoholom z globálneho supermarketu.
Čitateľ však naozaj nemusí mať za sebou skúsenosť slovenského gastarbeitera vo fastfoode niekde na okraji Londýna, s ázijskými kolegami za chrbtom a poľským manažérom v pätách, aby bola pre neho debutová kniha Zusky Kepplovej príťažlivým čítaním. Tak ako je niečo grécke, nemecké alebo talianske, táto knižka je naozaj krásne slovenská, resp. taká stredoeurópska. Stredoeurópskosť je citeľná nielen v tom, že životné osudy na západ migrujúcich Stredoeurópanov by sa pravdepodobne podobali ako obaly produktov TESCO value, ale aj v tom, že Zuska Kepplová v druhej časti knihy otvorila okná samotnej strednej Európy až niekam k dunajskej delte a nádherne vyvetrala tú postkomunistickú literárnu zatuchnutosť.
Paradoxne práve táto druhá časť literárneho počinu s názvom „Trianon – Delta“ ma zaujala asi viac ako ten „emigrantský bedeker“, s podtitulom „Môžeš sa nebáť“. Dôvodom tohto môjho očarenia môže byť poetickejší obsah záverečnej časti, zaoberajúci sa viacnárodným milostným trojuholníkom. Alebo to bude len mojou fascináciou strednou Európou a Balkánom, a tým, že s ľuďmi žijúcimi na brehoch Dunaja, obývajúcich Karpatskú kotlinu, mám predsa len viac reálnych skúseností.