Vraj obuskom po hlave. Ach, kde obuskom...kyjaciskom po hlave som dostal. Priam jeden obrovsky budzogan mi pristal na hlave. Moja lebecna kost, ale uz vselico pretrpela a hlavne vydrzala. Avsak tento uder nepovazujem za bolest. Je to priam slastny pocit nechat sa bit takymito budzoganmi, ktore prebudzaju. Prebudzaju vo mne NADEJ.

Komedianti na barikadach ! Ano to je ten budzogan v mojej hlave. To je ta moja slastna bolest, ktora kazdym vyrokom gaunerov Slovenska od Meciara cez Hudeca a Ferka az po Idku Rapaicovu sa coraz viac prehlbuje a hlada si cesty v mojej sedastej hemisfere. Tesi ma ich kolovratok lahostajne sa tvariacich vyrokov. Odenych do pohrdania, vysmechu a hrozieb. Je to ich tradicna modlitba zufalstva mocipanov byvalych a zas dnesnych: "Republiku si pozvracat nedame!" Ach, historia sa opakuje.

Komedianti na barikadach ! Potrebuju svoje publikum. Potrebuju nas potlesk. Potrebuju nas...pri premiere. Pridajme nas aplauz, ktory ma azda NADEJ zmenit tragicku hru s kulisami Tatier na celkom prijemne predstavenie s akokolvek naivnym happy endom. Repriza sa uz totiz konat nebude....