Browsing Category : Nedeľná chviľka poézie

Si jarný dážď Infiltrujúci inšpirácie Rastlinných motívov Do nedočkavej pôdy Zvlhnutej očakávaním Si jesenné mrholenie Prikrmujúce melancholickú Hnilobu lístia Vlhký smútok Vkrádajúci sa Na husiu kožu Pod košeľou Si večný príboj Vracajúci sa S nočným prílivom Nedá mi spať Núti ma lietať Nad vlnami Vykričať Nevypovedané Jazykom čajky

Mojím snom je vytesať z tiesne panenský prieliv a preplávať na onen breh kde vlny majú dlane a každá facka bude zaslúžená.

Fakty sú tekuté stony udržujúce zážitky pri živote a aj keď život už odmieta stonať a namiesto We Are The Champions nám odkvapká Osudovú vždy sa oplatí pretiecť až sem.

Vypila si ma do dna, Odložila si prázdnu fľašu Pod stôl do zabudnutia Teraz ťa bolím, pulzujem V žile na spánku, Spoliehaš sa na Ružového kamaráta, Spásu z kabelky

Treba odísť kým je kam nespoliehať sa na čas že zhreší a povie: „Teraz choď!“ Treba odísť aj keď sám -hocikam kde akýkoľvek klam bude rozpoznán a nádej i po otrasoch nezmení tvár ani příjmení. Treba odísť alebo aspoň odistiť namieriť a vykročiť.  

Riekam nariekam do korýt svoje príbehy niektoré chcem utopiť z niektorých zmyť iba vedľajšie postavy postávam na brehu ďaleko od ľudí a kŕmim labute mliečnymi zubami sú hladné ja duševne štrbavý.

Možno bolo potrebné sa rozlúčiť Aby sme sa mohli znovu stretnúť Možno iba nádej (Húževnaté zviera Ťažko ho zabiť) Vytrvalo uniká Hladnej svorke A preto Po nociach Pre istotu Kŕmim vlkov Vlastným mäsom Kým (možno) prídeš

Zbožňujem len tak sedieť a rozjímať so zimou o lete sledovať ako na pery lepí sa mráz a v nás dozrieva jar. Zbožňujem keď sa jeseň vyzlieka a nahé konáre ako ľudia hanbia sa.

Prenasledovaný samotou Spoločnosti utekám Som šelma Ktorá je Korisťou Sebe samej

Až keď som vymenil rybársku sieť za sociálnu začali konečne brať ma ryby za svojho priateľa.