21. marca 2011
O reči a bezmocnosti. Nielen kráľovej
Zvoní. Do našej triedy vzápätí vchádza súdružka H. Sadá si, zapisuje čosi do triednej knihy. Otvára svoj učiteľský zápisník a asi minútu, ktorá sa mne javí ako hodina, v ňom mlčky sadisticky listuje. Srdce mi bije priam nadzvukovou rýchlosťou, skutočne si ho cítim až v krku, pot mi steká po chrbte, vsakuje mi do nohavičiek. Padne moje meno. Vstávam. Ani…
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.