Sylvain Neuvel: Spiaci obri

Knižné police s ceduľkou science fiction sa často prehýbajú pod návalom kníh celého sveta a niekedy sa mi zdá byť nemožné všetky ich prelúskať. A vôbec, dá sa v tomto žánri prísť s niečím neošúchaným? Mimozemšťania, cestovanie časom, vesmírne bitky, zničenie sveta, autá lietajúce po nebi… zabudla som na niečo?

Sylvain Neuvel si s originalitou dejovej línie svojej debutovej knižky Spiaci obri až také starosti nerobí. Dej je v podstate variácia na klasickú golemovskú zápletku, keď si v ďalekej minulosti vyspelejšia civilizácia zabudne na Zemi nejaký zo svojich vynálezov a my si to popri naháňaní mamutov vôbec nevšimneme. Tentoraz si u nás odložila maxiveľkého robota, resp. robotku (emancipácia je pochopiteľne pre mimozemšťanov úplnou samozrejmosťou). Robotku rozkúskovala na časti a zakopala na rôzne miesta zemegule, aby sa akurát v 21. storočí objavili a narobili medzi nami šarapatu. Jej vykopávanie majú v rukách Američania a pochopiteľne sa o tom v záujme celosvetovej bezpečnosti nesmie nikto dozvedieť (a už vôbec nie Rusi alebo Číňania). Čo už len na tomto môže byť iné?

Môže. Kanaďan Neuvel si vybral celkom zaujímavý  spôsob, ako opisuje príbeh. Jednotlivé kapitoly sú vlastne spisy akejsi nepomenovanej armádnej organizácie a  obsahujú písomný záznam rozhovorov s hlavnými postavami. Rozhovory, resp. výsluchy vedie muž, ktorého meno a postavenie nikto nepozná, ale evidentne má vplyv na najvyšších miestach. Na prvý pohľad to vyzerá na pekelnú nudu, ale viete čo? Je to geniálne! Najmä preto, že sa tak nepatlá so siahodlhými opismi, ale ide rovno na vec. Mňa to nesmierne bavilo, ani neviem prečo.
Poďme k tým postavám. Viac