Kúštik dnes budem odvážna a potom sa budem snažiť aj po iné dni. Myslela som si, že som chytila sen, ale asi to nebolo celkom tak. Čo už, nádeje sa musia aj lámať. Asi ma niekto skúša, kde mám hranice. Budem sa snažiť posúvať ich. Nie je to lákavá predstava, čo ma čaká v štvrtok, ale radšej budem šťastne so starosťami čo bude ako nešťastne bez starostí. Celé je to choré a pritiahnuté za vlasy. Ale je to tak.
Navečer cestujem vzadu v električke, dýchame si bundy, taká tlačenica. Pozriem sa dozadu von oknom, stojím vo vozni úplne vzadu a vidím za sebou skoro celú Bratislavu, hrad svieti, Nový most a lampy, autá, ľudia. Chlapec za mnou pobozká dievča na líce, ozve sa ten pekný zvuk, keď si takéto niečo ľudia urobia. Rozlieva sa mi v duši teplo a poviem si že budem odvážna, odvážna, nenechám sa tlačiť do niečoho, čo tak necítim. Potom počúvam ako jej hovorí, že pre ňu zohnal pesničku, čo má rada.
Zima sa začala. Preto, že som doniesla do izby varené víno v hrnci, cítime klinčeky. Opäť mi je teplo. Jedna časť zo mňa po polroku ozýva.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments