Čitateľský nedenník

Kjersti A. Skomsvold: Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia

By Elena Eleková
12. februára 2014

Mathea Martinsenová má pred sebou veľkú úlohu. Vyrovnať sa s tým, že jedného dňa, tak ako každý, zomrie, a že je pritom ako jedna z Číňanov.

Najpozoruhodnejšie na nej je, že ju dvakrát po sebe zasiahol na školskom dvore blesk. A to je veľmi nepravdepodobné, ako hovorieval jej manžel Epsilon, teda vlastne Niels. Mathein takmer jediný konverzačný partner celé dlhé roky. Ale nedivím sa jej – konverzácie s ním stáli za to.

Lenže teraz je Mathea sama a je stará. Taká stará, až je neviditeľná a môže v obchode ukradnúť džem v tube a nikto si ju nevšimne. Lenže je aj osamelá. Preto sa rozhodne zakopať na dvore ich bytovky svoju časovú kapsulu, telefonuje na informácie, aby sa opakovane opýtala na svoje vlastné telefónne číslo, pečie žemle na brigádu bytového družstva a oznamuje čas Agemu B. Až kým jej Age B. neoznámi, že život má byť ťažký.

Kjersti A. Skomsvold písala svoj debut v období, keď bola sama, hoci mladá, vážne chorá. Je preto logické, že sa útlou knižkou tiahne otázka zmysluplnosti a naplnenosti života a rezonancie jeho ukončenia v okolí. Samozrejme, na to, aby takéto posolstvo dobre zarezonovalo v širšej čitateľskej vrstve, je treba stvoriť primerane čudnú postavu, ktorá by v krátkom monologickom rozprávaní postvárala zopár divných vecí a dať tomu celému tragikomický ráz.

Lenže nie preto som si Mathein krehký, dojímavý príbeh pustila do srdca. Skomsvoldovej sa podarilo bez pátosu, zľahka, priam nežne, ale predsa dostatočne silno dotknúť ťažkých vecí v živote človeka. A vytvoriť jedno z najkrajších knižných manželstiev, o akých som čítala.

„Deň predtým, než sa mal vrátiť do práce, bola truhlička hotová. Naozaj sa mu podarila. Keď som nadvihla jej nalakovaný vrchnák, všimla som si na dne vypálený nápis Pre moju milovanú Matheu. Keď si večer ľahneme a on si myslí, že už spím, zvykne mi len povedať „Ľúbim ťa“, na čo mu ja odpoviem „Ich liebe dich vom ganzen Herzen“, keď si zasa myslím, že už spí on, preto som sa pri pohľade na nápis na dne začervenala. Epsilon sa začervenal ešte väčšmi a nikto z nás už o tom nepovedal ani slovo.“

Kniha získala cenu za najlepší nórsky debut r.2009 a bola nominovaná na cenu nórskych kníhkupcov.

Prečítate ju za jeden večer, ale je možné, že na ňu nikdy nezabudnete.