Absurdná otázka pre tehotnú

V určitých etapách môjho života dostávam tú istú otázku. Viem, že sa to deje mnohých ľuďom, môj problém je v tom, že som neurotickej povahy, a keď tu istú otázku počujem už po 54-krát, začína ma vytáčať a čím-ďalej tým viac si uvedomujem jej absurdnosť (alebo si to možno len nahováram). Napríklad – žila som v rok v Londýne. Keď som tam odchádzala, dostávala som otázku – Kedy sa vrátiš? Ja neviem… Bola som tam – Kedy sa vrátiš? Ja neviem. Ok, uvedomujem si, že niektorí ľudia tam odchádzali s cieľom zarobiť 100 tisíc libier, vrátiť sa, kúpiť si byt, auto, postaviť dom… ale ja som tam šla spoznávať svet, samu seba, takže keď už zasa zaznelo a kedy sa vrátiš – Ja nevieeeeeeeem a náležite som prskala. Žila som tam v rokoch 2008-9, takže som si potom vymyslela, že ostanem v Londýne do olympiády a odpovedala som týmto smerom, že chcem zažiť olympiádu. Niekto tomu veril, iný sa zasmial, každopádne som bola spokojnejšia so svojou odpoveďou ako to klasické – Ja neviem.

Vydala som sa, môj muž má túlavejšie topánky ako ja a je presvedčený, že Nemecko je najúžasnejšou krajinou na život, a tak od jesene 2011 žijeme v Mníchove. Teraz tú otázku dostávame v množnom čísle – Kedy sa vrátite, prípadne plánujete tam zostať natrvalo? Môj muž je presvedčený, že natrvalo, ja mám klasickú odpoveď – Ja neviem. A dostávame sa k pointe príspevku – otehotnela som a pozor… teraz prichádza absurdná otázka môjho tehotenstva – Budeš rodiť v Nemecku či na Slovensku? Prvýkrát tá otázka, druhýkrát tá otázka, tú otázku dostane v telefóne od svojej tety môj muž päť dní pred termínom pôrodu. Vytáčalo nás to. Možno som robila chybu a mala som sa ľudí pýtať, prečo uvažujú týmto smerom, pretože ja som na to neprišla. Ok, takže či budem rodiť v Nemecku či na Slovensku. Prečo preboha by som mala ísť rodiť na Slovensko?????????? Moje skúsenosti so slovenskými nemocnicami sú nulové, skúsenosti mojej rodiny s nemocnicami sú tiež dosť malé. Takže nemám ani pozitívne ani negatívne skúsenosti s nemocnicami. Lenže…prečo tam mam ísť, aby som som opravila kotol na Antolskej a hodila „pokec“ so zdravotnými sestrami o ich hromadných vypovediach? Pokiaľ viem, dosť žien a nielen Cuky a Luky, ak to má poblíž, zuteká do Rakúska, ale ja pôjdem 600 km do… horšieho.

Ok, prečo? Pretože… pretože na Slovensku mám mamu a tatu? Mojim rodičom pár rokov do dôchodku ešte zostáva, tešia sa dobrému fyzickému i psychickému stavu, žijú aktívnym spoločenským životom (aktívnejšim ako ja) a niekedy prejdú týždne, čo sa v telefóne nepočujeme. Máme dobrý vzťah, ale nepotrebujeme sa počuť každý deň a ony ma teda rozhodne neobťažujú plačlivými telefonátmi, že som ich opustila. Takže dôvod, že by som opustila svoj dvojizbový mníchovský byt so širokou manželskou posteľou a presídlila sa do malého slovenského mesta (najbližšia pôrodnica 20 km) do obývačky na nepohodlný (aspoň pre mňa) gauč mojich rodičov je úplne, že zcestná. O porovnaní nemeckých a slovenských pôrodníc sa nebudem rozpisovať, ale asi každý dokáže čítať medzi riadkami.

Ďalej… v Nemecku som štyri roky zamestnaná vo veľkej firme, mám zmluvu na dobu neurčitú, platím zdravotné poistenie a poniektorí ľudia si asi stále netušia, čo to znamená byť v Európskej únii a asi si myslia, že Slovenka nemôže zabúchať na bránu nemeckej pôrodnice a povedať, že tu chce rodiť. Lebo veď vy predsa nie ste naša… Alebo žeby to bolo jazykovou bariérou, akože nebudem rozumieť, kedy mi budú vravieť – tlačte alebo teraz netlačte. Nuž a bocian si zabookoval termín na 5. januára, takže niekedy pred Vianocami som sa mala zdvihnúť a ísť si sadnúť na gauč k mojim rodičom a čakať, kedy to vypukne. Lepšie načasovanie neexistuje… Pri tejto príležitosti som dostávala aj otázku, že či ideme na sviatky domov. Áno, dva týždne pred pôrodom sadnem do do auta, risknem, že pri Linzi dostanem pôrodné bolesti a vďaka tomu spoznám nemocnice v St. Pöltene, prípadne vo Viedne alebo prípadne predsa len tie slovenské. Alebo to teda nastane na spiatočnej ceste a stihneme to do Mníchova.

A ešte jedna otázka je fajn – A ty dostaneš v Nemecku aj nejakú materskú? (Otázka nebola formulovaná – ako je to v Nemecku s materskou, koľko trvá, ako to funguje, ale či ja dostanem???) Nie, nedostanem, všetky dostávajú, ale mne dajú výnimku, napriek tomu, že som tam štyri roky pracovala a nedajú mi ani euro. Ale o tom nabudúce a aj o tom, ako som mala ešte pred pôrodom možnosť spoznať nemecké pôrodnice a najmä primára, ktorý bol kombináciou doktora Sovu, Dušana Jamricha a básnika…

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť