V Nemecku sa frčí na hebamme, v preklade pôrodná asistentka, babica… Čo znamená frčí? Znamená to, že určité záležitosti odsunie gynekológ na pôrodné asistentky. Sú to záležitosti počas tehotenstva, pôrodu, ale aj popôrodná starostlivosť. Hebamme je možno dôležitejšia ako lekár. Na začiatku tehotenstva sa ku mne opäť sporadicky dostali informácie, že si musím nájsť vlastnú hebamme. Musím, hneď, lebo inak bude zle-nedobre. Zasa som povrchne pogooglila a zistila som, že je to naozaj nutné a o hebamme je bitka. Treba ich desiatky obvolávať, prosíkať sa, vraj vám každá povie, že je totálne vybookovaná a oznámi vám, že o jej služby treba žiadať o rok dopredu. Nevadí, že tehotenstvo trvá len deväť mesiacov. Treba sa s ňou dohovoriť rok dopredu!!! No jednoducho katastrofické scenáre. Takže som hneď na začiatku tehotenstva položila sestričke u gynekológa otázku, ako je to s hebamme. – My tu jednu máme, chodí sem v utorky, keď chcete, najbližší termín vám dáme v utorok a môžete sa zoznámiť. Fajn, takto presne si to predstavujem. A tak som sa zoznámila s Parisou. (Tipujem, že sa jej meno skloňuje, nominatív je Parisa.)
Už na prvý pohľad je zrejmé, že Parisa má exotický pôvod, takže po niekoľkých minútach som jej otázku o pôvode položila a dozvedela som, sa že je z Iránu. Pochválila som sa, že som zo Slovenska a čudujsasvete, Parisa zareagovala, že bola v Bratislave a posťažovala sa, že v meste neboli žiadne informačné tabule v angličtine. Parisu som si hneď „zamilovala“, nie pre tie tabule, ale že tušila o Bratislave (Nemci netušia o Bratislave).
Parisa môže mať tak 40 rokov, vyštudovala univerzitu v Teheráne (tak sa píše na jej webovej stránke) a je to taká iránska cica-mica. Krásna žena, jej outfity pozostávajú z krátkych sukien, z tričiek s výstrihom, fotografie na jej sociálnych sieťach informujú, že žije aktívnym životom (Parisa pred stanom v Alpách, pri krčahu piva, s dcérami slávi narodeniny…) a čo ma na Parise najviac bavilo, bol jej zdravý sedliacky (iránsky) rozum.
S Parisou som sa stretávala u gynekológa, absolvovala som u nej aj prípravný kurz na pôrod (ktorý hradí zdravotná poisťovňa). Úprimné povedané, bolo to také ženské trkotanie o ničom. Začínal v piatok o pol deviatej večer, kedy som bola po celom týždni aj značne unavená, takže ma to ženské trkotanie privádzalo k zívaniu. Ale späť k Parisinmu zdravému sedliackemu rozumu. Parisa hneď na prvom stretnutí v prvých minútach zadumala, že v Nemecku sa so všetkým preháňa, napríklad taká toxoplazmóza. Na túto informáciu sa vzápätí ozvala jedna účastnička kurzu – To je fakt, ja som z Bosny a tam má každý doma tri mačky a nikto to nerieši. No, tak toto je ešte väčší hardcore ako ja. Bosnianka Vicky bola inak najaktívnejšia osoba na kurze. Vicky mala ku všetkému nejakú poznámku, historku, informáciu, čakala dvojičky, takže bola za hviezdu. Ostatné sme čušali. Na kurze sa odohrali dve situácie, ktoré mi „zdvihli obočie“… Takže… Parisa hovorí o tom, že pôrod začína aj odtečením plodovej vody, a že ide ozaj o plodovú vodu a nie moč, sa dá overiť aj lakmusovým papierikom, kedže každá tekutina má iné pH. Nemecké účastníčky kurzu – zborovo: Čo je to lakmusový papierik??? Slovenská účastníčka kurzu t.j. ja zagúľa očami a zadume, že aká je úroveň vyučovania chémie v Nemecku. Parisa im vysvetlí, že lakmusový papierik dostať bežne v lekárni, meria sa ním pH. Jedna účastníčka kurzu žiada, aby Parisa vyslabikovala lakmusový papierik, robí si poznámky a aby si vedela v lekárni správne pýtať. Parisa vyslabikuje a upozorní, že lakmusový papierik sa používa u gynekológa pri kontrole moču a jeho zložení. Jaaaaj – učastníky kurzu spokojne zatiahnu, už sú doma, čo je to lakmusový papierik. Slovenska účastníčka kurzu si hryzie do jazyka a hovorí si, že nebude im dávať najavo, že sú… hlupé. Ok, nasledujúci týžden som sa spýtala v práci nemeckej kolegyni na úroveň vyučovania chémie na jednotlivých typoch škol, tá lakmusový papierik poznala, asi som len natrafila na nechemické typy.
Druhý zážitok kurzu. Parisa: „…a po pôrode sa prestrihne pupočná šnúra. Jedna nemecká účastnička kurzu: A bolí to? Slovenská účastníčka kurzu si už nedokáže hrýzť do jazyka a otvorene sa spýta: Koho? Tú šnúru??? Nemecká účastníčka kurzu hodila na mňa taký… nešpecifikovateľný pohľad. Sú tri možnosti: Nerozumela nemčine so slovenským prízvukom. Nerozumela vtipu. Rozumela vtipu a urazila sa. Fakt, neviem, ktorá možnosť je správna. Každopádne, keď sa prestrihne pupočná šnúra, nebolí to. Mňa to teda nebolelo, ja už som bola šťastná, že vidím svoje dieťa a už ma nič nebolí. Naše dieťa bolo nezvyčajne ticho, čo ma aj znepokojovalo, pretože som očakávala, že bude kričať (ako to býva vo filmoch a ako to povedal doktor Sova), takže keď jej hrdý otecko prestrihol šnúru, bola ticho. A tá šnúra sa nevyjadrila, či ju bolelo, keď ju prestrihávali…
Podľa zákona majú matky v Nemecku nárok na 10 domácich návštev hebamme po pôrode. Parisa bola u nás doma štyrikrát (viac nebolo treba). Vždy doletela ako víchor, plná pozitívnej energie poukazovala, čo a ako (spoločne sme prvýkrát kúpali), na každú moju obavu či otázku – čo je toto, alebo toto sa mi nezdá, len mávla rukou – to je nič, to mávajú všetky deti. Keď sa ma potom môj muž tiež spýtal – čo je táto vyrážka, tiež som len mávla rukou – Vraj to nič nie je, mávajú to všetky deti. – A čo to je? – Ja neviem, vraj to mávajú všetky deti. Počas celého tehotenstva som sa chystala na to, že keď Parisa bude k nám chodiť popýtam sa jej, ako sa z Iránu dostala do Nemecka, usmejem sa nad jej outfitom, jednoducho som bola dosť zvedavá…. žiaľ, Parisa vždy naozaj len dofrčala a odfrčala, že pri skúmaní detského zaparaného zadočka na to jednoducho nebol čas. Azda pri ďalšom tehotenstve 🙂 .
PS: Manželka môjho českého kolegu mala za hebamme staršiu pani s gréckym pôvodom. Kolega sa vyjadril, že keď dámu uvidel, naľakal sa jej (stará, nosatá…) a že čo potom to dieťa??? Pani prischla prezývka grécka čarodejnica, ale vraj to bola úplne super hebamme, na ktorú nedajú dopustiť. Takže Boh opatruj iránske cice-mice a grécke čarodejnice!
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments