Ako Nemci a Angličania odhŕňajú sneh

V Nemecku odhrabávajú sneh. V Nemecku až príliš oduševnene odhrabávajú sneh. Na začiatok malá odbočka od materskej témy. V Nemecku má každý bytovka svojho domovníka, ktorý je okrem iných vecí zodpovedný za odhrabávanie snehu a všetci domovníci to robia náramne poctivo. Znamená to, že ak v noci trochu nasneží, buďte si istí, že o piatej ráno sa z činžiakov vyhrnú všetci domovníci a pustia sa do čistenia chodníkov. Nepomáhajú im pritom len lopaty, vyzbrojení sú malými zhŕňačmi, ktoré hučia a svietia. A keďže v Nemecku sneh v zime cestárov na rozdiel od Slovenska nezaskočí, k malým zhŕňačom sa pridajú aj veľké zhŕňače z komunálnych služieb. Takže ak náhodou nesledujete počasie a neviete, že v noci snežilo, o piatej ráno sa to zaručene dozviete z hluku pod oknami. Teda, ak máte smolu, že máte ľahký spánok ako ja a bývate na prvom poschodí, spálňové okno nad vchodovými dverami.

Naša slečna sa narodila do najusneženejšieho a najzimšieho týždňa v Mníchove a…o pol piatej sme ukončili kŕmenie, dcéruška spokojne zaspala, ja som sa uložila na spánok s tým, že o dve-tri hodiny zasa vstanem, aby sme nakŕmili, prebalili… a tušíte, čo sa stalo… spím pár minút a… odhŕňanie snehu pod oknom, hluk pod oknom, ešteže máme vonkajšie žalúzie a nevidím tie červené majáky zo zhŕňačov… Ja ich zabijem, zabijem… ja chcem spať! Nespala som, hodinu som to počúvala, spala možno pár minút a potom sa zobudila slečna… Ja milujem túto nemeckú pripravenosť a precíznosť, jednoducho milujem…

A milujem ju, aj keď kočíkujem, pretože všetky cesty a chodníky sú čisté a plné kamienkov. Nemci, keď očistia svoje cesty od snehu, tak ich zavalia tonami kamienkov, ktoré sú na chodníku ešte v máji a to zasa špeciálne milujú podpätky na lodičkách. Nuž dobre, teraz je zima a ja kočíkujem, mám vyčistené chodníky pred sebou a spomeniem si na zimu, ktorú som strávila v Londýne. Jednu nedeľu večer začalo snežiť, len tak ľahko, snežilo, snežilo, nasnežilo možno dvadsať centimetrov a Londýn skolaboval. Verte mi, viac ako Bratislava. Autá majú letné gumy, aj autobusy majú letné gumy, takže ich v rovinatom Londýne odstavia, lebo… no nepochopila som prečo a zatvoria aj školy.

Robila som aupairku dvojročnému Ryanovi a päťročnému Robertovi. V pondelok ráno ich zobudím, Roberta chystám do škôlky a zjaví sa jeho mama Suzanne. Škola je zatvorená, môžte sa vrátiť do postele. – Prečo? – Lebo snežilo. – Ahaaa (predstavujem si tých 20 cm vonku), a to dávali v nejakých správach, že školy sú zatvorené??? – Nie, ale určite je zatvorená, môžte ísť späť do postele. Áno, bola zatvorená, aj utorok, v stredu ju už otvorili, a tak som vychystala oboch chlapcov a poďho do škôlky. Škôlka, ktorá bola súčasťou veľkého školského areálu, bola vzdialená asi 15 minút chôdze. Vyšli sme pred dom, Ryan sedel v jednoduchej bugine, Robert kráčal vedľa mňa a po pár metroch som zistila, že cesta do škôlky bude zážitok.

Sme na londýnskom predmestí, radová zástavba tehlových domčekov a nikto si nedal tú námahu odhrnúť si sneh pred prahom alebo očistiť trochu z chodníka. Ak ste videli príchod princa Georgea do Austrálie, určite vás pobavila Kate v kabáte, ktorej silný vietor rozfúkaval účes a malý George v jej náručí v krátkych šortkách. Aj môj Robert kráčal v školskej uniforme – v tenkých tesilkách a čiernych poltopánkach – do škôlky. Ok, keď to jeho mame nevadí, že sa jej tu takto brodí snehom, ja sa nad tým trápiť nebudem. Mám plné práce s buginou, zabára sa mi do snehu, každú chvíľu sa zasekne a „padá dopredu“ alebo sa mení na zhŕňač. Pozerám na chodník pred sebou, sneh neporušený, len kde-tu stopy, akože nikto nechodil von, pretože nasnežilo, oni nie sú normálni, toto nezvládli za dva dni odhrnúť??? Nie, nezvládli, pretože ony si ani auto neočistia od snehu, ako tak sledujem na uliciach, ledva si očistia predné sklo. Fučím, som spotená, tlačím buginu pred sebou, zabáram sa, otočím buginu a ťahám ju za sebou, ide to trochu lepšie, nuž ale…

Mohla som Ryana vyložiť z buginy, kráčal by popri mne a šlo by sa mi ľahšie, lenže s Ryanom bol taký problém… Mama bola okrúhla ryšavá Írka a ocko bol z Jamajky, profesionálny vojak v britskej armáde a Usain Bolt bol pravdepodobne ich bratranec. Ryan zdedil len jamajské gény, stál pri vás a v nanosekunde ste ho mali o sto metrov ďalej, utekal ako vystrelená raketa, driapal sa po stromoch… ale inak to bolo rozkošné dieťa, ktorému o pár rokov predpovedám účasť na olympiáde, kde ukáže svojim jamajským bratrancom chrbát.

Fučím ďalej, predstavujem si, aká cesta ma ešte čaká, pred školou ideme popri parku, tam to nikto určite neočistil. Samozrejme, že som mala pravdu.. potom kráčame do mierneho kopca… skolabujem…školsky areál je rozložený na kopci a Robertova škôlka samozrejme je na úplnom konci. Tipujem, že školník cestičky v areáli neočistil. Viem, že tam majú školníka, viem, aj kde má svoju “búdu“, raz sa pokazilo koliesko na bugine a nejaká dobrá mamička ma tam nasmerovala a školník koliesko opravil. Prečo ja musím mať pravdu??? Samozrejme, že škola je zasypaná tými dvadsiatimi centimetrami snehu a cesta nahor mi príde ako výstup na Mont Everest. Tak toto nedám, usudzujem pri bráne, porušujem pravidlá, spýtam sa Roberta (samozrejme premočeného), či trafí do svojej triedy? Prikyvuje, že áno. Tak ho tam posielam samotného a ja sa s Ryanom v bugine otáčam na spiatočnú cestu domov. Rozhodnem sa ísť po prostriedku cesty, kde vládne kašovitá hmota. Ak pri mne zastaví nejaké auto a šofér mi začne nadávať, že prečo idem s detským kočíkom po ceste, odpapuľujem mu, že ako mám ísť po tých neodhrabaných chodníkoch? Nestalo sa, okolo mňa prešlo len zopár áut, buď som sa im uhla alebo ma obišli ony. A keď mi poobede Suzanne zavolala, že ako to ide s chlapcami, skríkla som jej do telefónu, že prečo si tu neodhrabávajú sneh. Smiala sa. Pekné od nej.

Som späť v Nemecku, môžem byť teda len a len rada, že kočíkujem bez akýchkoľvek problémov, tie raňajšie manévre sú menšie zlo ako anglická ignorácia. Tu mám len tony kamienkov. Tipujem, že všetky malé deti ich s radosťou zo zeme zdvíhajú, aj Ryan sa rád prehrabával v susedovie drobnom štrku. Už sa teším, keď naša slečna dorastie…

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť