Čo by som nikdy nenapísal

Nevrátil som sa z dovolenky, teda, aby ste tomu dobre rozumeli – iba som prežil víkend mimo Bratislavy a to podľa nijakých kritérií nie je dovolenka. Prišiel som v skoré ráno, keď masochisti končili ranný jogging a sadisti nastupovali na dennú službu ako taxikári. A viete čo ma dožralo? V SME písali o karme. Že je fuč! Nechápem o čo ide, ale zapnem facebook a zas len o karme točili ľudia. Zas len blogy. Stratil ju aj Ivan Rias. Celkom pekne sa usmieva, škoda ho, teda karmy.

Uznajte, bloger so statusom VIP a bez karmy…Tak som si teda sadol, ostrúhal ceruzky a pripravil gumu. Ach čo to trepem? Však sedím za kompom! (nikdy počítač nevolám komp, ale chcem byť bližšie ku generácii Ivana Riasa)

Ceruzku som odložil, gumu nie, tá sa vždy môže zísť. (Chcel tým niečo povedať, niečo viac? Budem nad tým uvažovať vo voľnom čase)

Rozhodol som sa prinavrátiť karmu Ivanovi Riasovi a napísať o tom, o čom by nikdy nenapísal.

A môžem začať. Hm, začať… ale ako? O čom preboha písať? Veď ja nemám tému! Ako to tí blogeri robia? Tá sekta! Tí podivíni, ktorí žijú len keď blogujú. V pohode zavesia denne nejaký článok, poniektorí aj tri. Tak to teda úctivá poklona, vážení, všetka česť!
Každému sa niečo zaujímavé prihodí, iba mne nič.

Mohol by som trebárs napísať nejaké pikošky z Poľska, ale nemám ich dosť. Ale potrebujem, aby niekto v diskusii Ivanovi šplechol, že sa predvádza a koho už zaujíma Poľsko? Veď je len hentam, za tými predraženými horami.

Písať o tom, že Poľsko je severnejšie ako Slovensko? Bolo tam 35 stupňov. Ako je to možné. Keby aspoň malo svoje osviežujúce pasáty. Písať o tom, že v takom teple jedinou možnou nočnou činnosťou pre Angličanov môže byť party na balkóne? O druhej vrieskať, plechovky od piva Tyskie hlučne mliaždiť? Keby mali televízor tak by ho vyhadzovali z balkóna a keby tam bola hotelová služba, nezabránila by im v tom.

Veď sú na dovolenke, je to lacné, zaplatili dobrou menou, nech si mladí užijú, no nie? (A aj som si užil, veď som mladý a euro je tiež dobrá mena!:-)

O tom ja teda písať nebudem, opitých Angličanov predsa musel na dovolenke zažiť každý.

Mohol by som spomenúť prípadne ožratého Rusa. Ale takého som nestretol. Rusov sa v Poľsku zbavili. Nadobro. Rusi už v Poľsku žiadne pytačky nemôžu robiť. Nemajú ich tam radi. Aj na Waweli, furt spomínali len Rusko a Nemecko, aj Švédsko – ale tých ešte zobrali na milosť. Poľsko je momentálne vo fáze nekrofila, ktorý sa obšťastňuje nad mŕtvolou prezidenta. Rusov nechcú, ale potrebujú ich – aspoň, aby už vyrobili nejakú mŕtvolku na obšťastnenie.

Tak o tomto už vonkoncom písať nebudem, to sú predsa úplne bežné veci.

Mohol by som napríklad zabŕdnuť do politiky. To je vďačná oblasť, tu sa dajú chytať body. Lenže pozor, treba vedieť o kom budete písať. Matovič je vhodná téma, ale ten už bol prefackaný z každej strany, dokonca i v médiách. I ďalší SaSkári by stáli za pár riadkov. Taký Poliačik napríklad. Čo on má spoločné s Poľskom? Je to huličský ateista! Asi. Ale možno iba navonok. Možno mu práve sťahuje anus, aby nevyplávalo (nevyšlo?) najavo, že on je vlastne katolík a doma má oltárik k Panny Márie Čenstochovskej? Možno má okolo vonné tyčinky. Import z Nowého Targu!

Tak na to jedno ma určite nikto nedostane, o tom ja písať veru nemienim. Politiku nech si rozoberajú za to platení komentátori, však ich je neúrekom.

Vďačná téma je aj socha kráľa Svätopluka. Mohol by som s autorom, národným umelcom, urobiť pre blog SME malé interview. Ale, predsa len, majster má už dosť krížikov – možno by nebol schopný odpovedať. Načim teda vyspovedať niekoho zhovorčivejšieho. Napríklad poľského turistu stojaceho pod tým konským falusom. Hej, Leszek, ako sa ti to páči Svätopluk? Kurwa, ….sz w st… się, ł… jak się masz…kurwa, kurwa…. Hm… A na záver by som sa ho opýtal, čo odkazuje našim čitateľom a on by mohol povedať, že konský (alebo kurewsky… nechávam v pôvodnom znení, pre rýchlosť reči, som zaznamenal iba kľúčové slová, ktorým som rozumel).

No ale o tom ja písať nebudem, nepotrebujem, aby ma v diskusii poslali do pekla zanietení národovci.

Mohol by Ivan napríklad písať o istej dvojici, ako inak Briti nejakí – možno aj Škóti – lebo v reštaurácii hlasno komentovali, že všetko je veeeery cheap, veeery… Ale v Poľsku naozaj všetci vedia po anglicky. Aj teta, čo predáva praclík . Dúfam, že im naúčtovali nejakú prirážku. Jedli šľahačku z jedného pohára a po ich nájazde musela čašníčka vytiahnuť mop, pronto, nový obrus… Keď sa krajšia z dvojice (bol to ten chlap – podobal sa trochu na Jana Vilikovského:-)zobudil zo svojich šľahačkových radovánok len prehodil na celú reštauráciu: See UUUUUUUUUU later. No zbohom, Kurwa, kurwa.

Mohli sme im zatlieskať, možno by dali aj klaňačku. Páry v prechode sú hrozné. Tie z Británie ešte viac.

Ale nechcite odo mňa, aby som ich tu, nedajbože, zosmiešňoval. Nie, to určite nie je môj štýl.

Vravím, nemám o čom písať, kašlem na to. Hádam ma raz blogerská múza kopne. Len aby to nebolo tak lexovsky.

Čítajte viac: Ivan Rias: Čo by som nikdy nenapísal

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť