Knihu poľskej spisovateľky a laureátky Nobelovej ceny Olgy Tokarczuk s tak trochu temným ale poetickým názvom Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď prináša slovenským čitateľom vydavateľstvo Premedia vo výbornom preklade Karola Chmela. V anotácii je uvedené, že román je zmesou ekologickej detektívky s feministickým pozadím a rozpravy o právach zvierat, no ja doplním, že je taktiež morálnym thrillerom. Príbeh je zvláštny, pútavý, prekvapivý, aj trochu morbídny a tajomný. Tokarczuk sa vyjadrila, že v prípade tejto knihy zavesila umelecké ambície na klinec a sústredila sa skôr na ideový obsah, príbehový spád a podmanivosť hrdinov. Skrátka, chcela si vyskúšať krimi román.
Každá kapitola detektívky, v ktorej ktosi vraždí miestnych poľovníkov v poľskom mestečku pánubohu za chrbtom, sa začína citátom z tvorby Williama Blakea. Aj názov románu je úryvkom z jeho básne. Ono, Blake je prítomný v celom texte, pretože hlavná hrdinka Janina pomáha bývalému žiakovi prekladať dielo tohto literáta. Zaujímavo pôsobia jednoduché čierno-biele ilustrácie Jaromíra Švejdíka, ale aj autorkina hra so slovami. Dôležitosť niektorých podčiarkuje tým, že ich píše s veľkými začiatočnými písmenami. Upriamuje pozornosť čitateľa na konkrétne slovo a umocňuje jeho význam. Hnev s veľkým H je úplne niečo iné ako hnev s malým h. „Niet pochýb, že z Hnevu sa rodí všetka múdrosť, pretože Hnev je schopný prekročiť všetky hranice.“
Janina Duszejková si zarába ako učiteľka angličtiny v mestečku na česko – poľských hraniciach. V zime sa stará o domy chatárov. Má svojské maniere. Nie je príliš spoločenská, stretáva sa väčšinou iba s hŕstkou priateľov. Venuje sa astrológii, pripravuje horoskopy pre každého, koho dátum narodenia sa jej podarí získať. Čo je však úplne najdôležitejšie, je veľká milovníčka a ochrankyňa zvierat. Neváha sa postaviť poľovníkom pred pušky, keď sa koná trebárs hon na zajace. Vie sa parádne rozčúliť a rozohniť. Za každou mŕtvou srnou, zastreleným zajacom či líškou chytenou do pasce úprimne žiali. „Hnev za sebou vždy zanecháva veľa prázdneho miesta, na ktoré sa hneď ako veľká voda hrnie smútok a tečie ako veľká rieka bez začiatku a konca. Sú tu slzy, opäť sa obnovili ich pramene.“ Janina je staršia žena. Spoločnosť jej roky robili dve sučky. Po ich náhlom zmiznutí sa cíti osamelo. Zo spoločnosti ju vyčleňuje aj jej boj za práva zvierat. V meste je považovaná za čudáčku. Neškodnú, ale čudáčku. Ľudí zvykne volať vymyslenými prezývkami.
Keď začnú záhadne umierať poľovníci, je presvedčená, že sa mstia zvieratá. V násilných úmrtiach zohrávajú úlohu zvieratá. Jedna obeť sa udusila kosťou zo srny, ďalšiu našli chytenú v pasci, inú skrz-naskrz prežral hmyz… O svojej pravde presviedča okolie i políciu. Všetci ju považujú za bláznivú starenu, ktorá to v hlave nemá v poriadku. No ona vie svoje. Mŕtvym mužom vystavuje horoskopy. Osudy ľudí vidí vpísané vo hviezdach. Bombarduje políciu listami o pomste zvierat a ohlasuje, že budú potrestaní všetci, ktorí sa previnili voči zvieracej ríši. Vyšetrovatelia sú postavení pred zložitú úlohu. Niet svedkov, niet podozrivých. Postupne sa na povrch derú fakty o nekalých praktikách zavraždených. Každý má čosi za ušami.Román Olgy Tokarczuk nie je iba kriminálnym príbehom o mysterióznych vraždách. Je aj chválospevom na prírodu, na lásku k zvieratám a všetkému živému. Je tiež obžalobou človeka, ktorý neváha drancovať a zabíjať len tak z roztopaše. Odhaľuje ľahostajnosť spoločnosti voči masívnemu a nepochopiteľnému zabíjaniu zvierat. Ja osobne tiež nie som fanúšikom poľovníctva. Nik ma nepresvedčí, že by sa svet nezaobišiel bez x poľovníckych združení. Tokarczukovej hrdinka Janina použila v rozčúlení argument, ktorý mám aj ja vždy naporúdzi: Áno, poľovníci sa starajú o kŕmenie zveri v zime, no potom ich pri tých krmelcoch neskôr veselo zabíjajú. Les považujú za svoje panstvo. Sú to dravce.
Rozprávačský jazyk autorky vás nadchne. Opisy ponurej krajiny, výborne vybudované charaktery postáv a gradácia deja prinášajú výnimočný čitateľský zážitok. Obohatila román o množstvo filozofických úvah, myšlienok hodných zapamätania a múdrostí. Text navyše okorenila humorom a astrologickými vsuvkami. Aj napriek detektívnemu žánru si stále zachováva jedinečný štýl. Je iná, no stále výborná.
Známa poľská režisérka Agnieszka Holland nakrútila podľa románu film pod názvom Cez kosti mŕtvych. Vraj je výborný, nenechajte si ho ujsť, no predtým odporúčam chytiť do rúk knihu. Veď to poznáte – kniha je vždy lepšia ako film 🙂
https://www.youtube.com/watch?v=3jEO3y2HGC4
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments