Aj na zlej strane alebo pod kútnou plachtou cítiť človečinu a v slimačom slize či dome pre jeleňa možno nahmatať smútok. Presvedčia vás o tom slovenské autorky Soňa Uriková a Dominika Moravčíková, ktorým vo vydavateľstve KK Bagala nedávno vyšli zbierky poviedok.
Keď je radosti ako šafranu
Po siedmich rokoch od svojho oceňovaného debutu Živé ploty prichádza Soňa Uriková s novou knihou Dôvod na radosť. Nájdete v nej sedem poviedok a sedem z nich je výborne napísaných. Nenechajte sa oklamať názvom, pretože hrdinky príbehov tých dôvodov na radosť až tak veľa nemajú, ale nevzdávajú sa. Dievčatá, ženy, matky, všetky si už čo – to v živote preskákali a ešte stále nie je všetkému koniec. Niekedy človeka nazbierané potláčané emócie takpovediac zlomia. Pod povrchom Urikovej zdanlivo obyčajných ľudských príbehov sa skrývajú rozbušky. Trebárs v poviedke Slimačie denníky zapáli iskru obyčajná domáca úloha a Na samote zas vôňa sliviek. Ktovie, čo v živote čaká na malú Mariku, dievčatko, ktorému nie je dopriate ani radosti ani lásky. Hoci sú hrdinkami iba ženy, žiadne škatuľkovanie do kategórie „ženské čítanie“ nie je namieste.
Uriková píše úsporne a pritom dokáže zachytiť množstvo detailov, texty sú krátke a úderné. Je výborná štylistka, poviedky buduje s veľkým kumštom. Neservíruje čitateľovi všetko okato pod nos. Mnohé zostáva nevypovedané a veru je nad čím premýšľať. Poviedky možno interpretovať rôznymi spôsobmi a po opätovnom čítaní objavovať ďalší rozmer. Aj náušnica, pomaranč či zajačica môžu byť prekvapivo symbolmi katarzie. Priateľstvá, materstvo, dospievanie, odcudzenie od rodiny, vybočenie z normy – to sú témy, ktoré spracúva bez sentimentu a pátosu. A ak sa aj štipka pátosu objaví, razom ho o stoosemdesiat stupňov otočí. Určite oceníte autorkin zmysel pre humor a iróniu.
Magický svet predkov
V starých mýtoch a legendách sa hocikedy človek premenil na zviera alebo zviera na človeka. Latinská fráza Homo homini lupus est – Človek človeku vlkom – je taktiež notoricky známa. A práve hranice a vzťahy medzi človekom, zvieraťom a prírodou skúma Dominika Moravčíková v úžasnej poviedkovej knihe Dom pre jeleňa. Moravčíková debutovala zbierkou poézie Deti Hamelnu a nie je preto prekvapením, že aj jej prozaická prvotina je krásne poetická. Poviedky sú nasýtené tajomnou atmosférou a mágiou, veď človek sa v realite len tak na vlka či jeleňa nepremení. A predsa jej veríte, chcete veriť, veď mágia a mystika sprevádzajú človeka odnepamäti.
Pútavé príbehy sa odohrávajú v ne/dávnej minulosti. Dedinčania a osadníci sa vyrovnávajú s prekliatím, so starými krivdami alebo trpia pod bremenom tajomstva. Autorka vyšperkovala svoje majstrovsky vystavané texty nárečovými slovami, ba aj dialógy prispôsobila dobe, v ktorej zaznievajú. Ľahko v nich však nájdeme paralely so súčasnosťou. Hneď prvá s názvom Vlčia ves očarí a ďalšími zdvíha latku vyššie a vyššie. Za všetky vypichnem Kútnu plachtu, kde hrá prvé husle poverčivosť a zvláštne puto dvoch mladých ľudí. Obyvatelia obce veria na Hladokrka, hraničiara medzi ľudským svetom a svetom besov. Naturalistické obrazy sú prestúpené živočíšnosťou. Zlatým klincom je próza, ktorá prepožičala zbierke názov. Pohanka Anika sa zahľadí do kresťana, éterického chlapca s lysou hlavou. Keby sa nenasťahovali do prekliateho domu, možno mohlo byť všetko inak. V zbierke nechýba napätie ani dramatické zvraty, autorka má dar vzbudiť v čitateľovi chuť posadiť sa na podstienku niektorej z chalúp a stať sa očitým svedkom udalostí. V poviedkach spája prírodnú lyriku s magickým realizmom. Plnokrvné postavy, výnimočné charaktery, povery a tajomstvá sú korením jej výborných textov.
(Dominika Moravčíková Dom pre jeleňa, Soňa Uriková Dôvod na radosť, KK Bagala 2022)
Recenzia pôvodne vyšla v Magazíne o knihách ( č.10 /2022), nájdete ho aj na Facebooku a Instagrame.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments