Rodina bez príbehu neexistuje. Každá nejaký má, jedna ho nesie na peciach s ľahkosťou, iná sa hrbí pod jeho ťarchou. Málokedy sa niektorý člen rodiny podujme vyrozprávať generačnú ságu. Je to zodpovednosť a ťažká drina pozbierať všetky útržky, spomienky, klamstvá, pravdy a rodinné mýty. Beata Balogová tak učinila a dala hlas Alme, aby rozpovedala príbeh troch silných žien – Kornélií.
V Alminej rodine si ženy po niekoľko generácií odovzdávajú meno Kornélia. Môžu ho nosiť iba tie najsilnejšie, pretože muži v rodine umierajú priskoro, padajú z výšok, pukajú im srdcia a ženy zostávajú osamotené. Nemajú to jednoduché, no vďaka svojej sile a odhodlaniu zvládajú všetky bolesti a ťažkosti, ktoré im osud nadelil. „Môj príbeh vás znepokojí a potom ukolíše. Neviem presne, čo všetko z toho, čo vám vyrozprávam , sa naozaj stalo a čo boli len živé sny, ktoré číhali na deti na zaprášených povalách a v dažďových odkvapoch“, prihovára sa nám v úvode rozprávačka. S autorkou majú veľa spoločného, obe vyrastali medzi silnými ženami, obklopené príbehmi. Román obsahuje mnoho autobiografických častí, niektoré postavy sú skutočné, iné vyfabulované, avšak podľa reálnych osôb. Sledujeme osudy prababičky Mari-Mamy, starej mamy Mamaky, Alminej matky a čiastočne samotnej Almy. Samozrejme, neradno zabúdať na mužov – či živí či mŕtvi, otcovia, strýkovia a iní obyvatelia Jablonej Panice, do určitej miery formujú osudy žien.
Hrnce, okná a periny plné príbehov
Rozprávačka si ako dieťa vypočula z úst Mari-Mamy a Mamaky množstvo príbehov. Neskôr ich zapísala, dosnívala, rozšírila, rozkrájala, zmiešala a upiekla z nich celkom nový a podmanivý príbeh. Almino rozprávanie je veselé i smutné, v každom okamihu pútavé a veľmi pocitové. Autorkin jazyk je nevídane poetický, pri čítaní počuť rásť stromy, spievať vtáky, ba aj letná horúčava sa vám bude lepiť na kožu a na jazyku pocítite kyslosť jabĺk dozrievajúcich v Mamakinej záhrade. Použité metafory, prirovnania a personifikácie dodávajú próze lahodný rytmus, farbu a melódiu. Áno, melódiu, pretože román od prvej po poslednú stranu doslova spieva o láske, rodinných putách ale aj prekliatí a smútku. V rodinnej kronike sa dej odvíja na pozadí povojnových rokov až po súčasnosť. Autorka načrtáva, ako sa žilo Maďarom na území Slovenska, dotýka sa nespracovaných tráum po druhej svetovej vojne, spomína znárodňovanie majetku, zakladanie poľnohospodárskych družstiev a odpor voči komunistom. Akiste vás rozosmeje historka o Arpádovi, zlodejovi sovietskych vlajok, ktoré rozvešal, lebo musel, no pod rúškom tmy ich zas pekne postŕhal. Žena z nich potom ušila periny, utierky a obrusy. Naopak, jeden z najdojímavejších okamihov je, keď sa dievčatko ponúkne traumatizovanému vojakovi, že bude plakať namiesto neho.
Keď je levanduľa modlitbou
Balogovej hrdinky sú obyčajné ženy, ktoré si prešli všetkým možným. Azda v nich nájdete niekoho, koho dobre poznáte, možno sa v nich uvidíte sami. Ale predsa sú v čomsi iné. Levanduľa je ich modlitba, učia sa od hviezd, panujú veciam, poznajú tajomstvá byliniek, dokážu predpovedať osud človeka. Schopnosti si podávajú z generácie na generáciu. Mamaka je nádherná literárna postava. „Bola ako veľká osmička, dokončená a stabilná. Nekonečná. Keď jej boli nablízku, vždy dúfali, že sa o ich sukne zachytí nejaké to zrniečko tajomstva, v ktorého existenciu tak neoblomne verili.“ Prijmite pozvanie do sveta Kornélií, pohodlne sa usaďte pod jablonkou a načúvajte ich podmanivým príbehom.
Beata Balogová Kornélie, Ikar 2022
Recenzia pôvodne vyšla v Magazíne o knihách ( č.11/2022), nájdete ho aj na Facebooku a Instagrame.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments