Holandské pohľadnice Adriany Macháčovej

Nečakajte na dobrý deň, urobte si ho! – pohľadnice Adriany Macháčovej

By Adriana Macháčová
16. marca 2023

Nech sa páči, pozrite sa so mnou na zopár holandských tradícii alebo lepšie povedané na zopár veľmi pozoruhodných dedičných abnormalít.

1. KEMPOVANIE

Kempovali moji starí rodičia, mama s tatom, tak prečo nie ja? Holanďania radi sporia a vybrať sa na dovolenku s karavanom je predsa pekné a lacné. Hlavne treba utiecť za „iným“ teplom a nájsť priestor a slobodu, keďže Holandsko je veľmi husto obývané. Jeho obyvatelia aspoň 3 týždne nechcú pozerať susedovi do okien, ale len na hory a hviezdy nad hlavou. Konečne zapichnú gril z vydláždeného dvora do trávy. V lete sa teda majte na pozore – Holanďania sú na cestách! Karavany sú plné chladiacich boxov a prepraviek s konzervami. Nechýba plynový varič, kempingová lampa a rozkladacie stoličky. Dokonca si vezú aj lopatu, keby pršalo a veľkí bojovníci proti vode raz-dva vykopú vodnú priekopu, nech ich karavan nepodmyje. A, samozrejme, ešte bicykle. Tie nesmú chýbať.

Lenže… Pozrime sa na to: Aký priestor a sloboda? Holanďania už v minulosti radi vytvárali kolónie, takže prečo nie aj v súčasnosti? Nech vás vôbec neprekvapí, že takmer v každom kempingu objavíte kolóniu kempujúcich holandských osadníkov, ktorí po večeroch hrajú bedminton. A zasa si len pozerajú do okien a navyše počujú chrápať jeden druhého. Toto je pre mňa záhadou, naozaj. Asi by som s krikom utiekla, ale Holanďania to milujú. A tak každoročne presťahujú svoje malé Holandsko na iné útulné miesto v Európe.

„Ahoj sused, nejdeš na kávičku?!“

2. KALENDÁR NA TOALETE

Typickým holandským zvykom je narodeninový kalendár na toalete. Trochu bláznivé? Alebo aj nie… Keď sa niekoho opýtate, prečo kalendár visí práve tam, odpovie, že na tom mieste ho mali aj rodičia, starí rodičia, prarodičia… V každom prípade je to, vraj, veľmi praktické. Na toaletu chodíme pravidelne a vo chvíľach „oddychu“ máme čas pozrieť, komu treba zablahoželať. V kuchyni máme na práci niečo iné, preto sa nikdy nepozeráme do kalendára, a v obývačke medzi fotografiami a obrazmi nevynikne. Toaleta je istota. Na nikoho nezabudneme. A ak ku kalendáru zavesíte aj pero, hostia doň môžu zaznamenať svoje narodeniny. Inšpiratívne… A aby som nezabudla, ZLODEJ A TOALETA nie je šťastná kombinácia. Nech už vo vašom dome robil čokoľvek, zamknúť ho na toalete je nelegálne. Vlamača by ste tak zbavili slobody a to je porušenie zákona. Vytriasačky potom čakajú nielen nevítaného návštevníka, ale aj vás.

3. TRI BOZKY

Nečakajte žiadnu romantiku, ak vás Holanďan trikrát pobozká na líca. Ide totiž o bežné gesto pozdravu. Tento rituál bozkávania sa v Holandsku stal hitom až v 80. rokoch 20. storočia. Predpokladá sa, že sa rozšíril z Francúzska, ale nie všetci sa tom zhodnú. Bozkávanie na líca je populárne aj v mnohých európskych krajinách. Vo Švajčiarsku, Belgicku… Väčšina z nás sa po druhom bozku odtiahne, veď stačilo, či nie? Takže ako na to, aby ste pri tom treťom neboli zaskočení a v pomykove ako ja. Dúfam, že budete šikovnejší.

1. Nakloňte sa dopredu, ani veľa ani málo.

2. Vycapte božtek najprv zľava na líčko, potom sprava. Pozor nestuhnite a pridajte ešte jeden zľava. Nezabudnite trikrát! Tri! Len pre zaujímavosť – holandský francúzsky bozk, údajne, trvá v priemere len 10 sekúnd. Zato je nežný, intenzívny, nijaká šialená vrtuľa.

4. KOMÉDIA KRUHOVÉ NARODENINY

Nemajte obavy, nejde o skupinovú terapiu, iba o ďalší holandský tradičný zvyk. Narodeninová oslava v tejto krásnej krajine je prinajmenšom dosť zvláštna. Ale tradície nepustia. Keď vás teda pozvú, zablahoželajte oslávencovi, lenže pozor – musíte pogratulovať aj všetkým prítomným. Áno, k narodeninám niekoho iného. Vraj, aby sa prelomili ľady. Pekné, čo poviete? Nezabudnite, že každého treba aj srdečne trikrát pobozkať. Dúfam, že ste darček pekne zabalili do farebného papiera, nie do darčekovej taštičky! Holanďania neznášajú lenivosť, potom radšej nedajte nič, bude to oveľa lepšie. V skutočnosti je v mnohých situáciách úplne v poriadku ukázať sa s prázdnymi rukami. Okrem detských osláv, samozrejme.

Upozorňujem, že Holanďania svoj darček rozbaľujú ihneď po jeho prijatí, tak premýšľajte, čo kúpite. Potom sa môžete usadiť. Nebuďte prekvapení, keď stoličky budú rozložené do kruhu. Tak to tu totiž je. Na papierovom tanieriku dostanete kúsok torty a k nemu kávičku. Konečne príde čas na drink. Obslúžte sa a neotravujte hostiteľa. V žiadnom prípade! Z kuchynského stola je bar – víno, pivo, sódovka a niečo malé pod zub – klobása, syr, iná klobása s uhorkou, iný syr, plnené vajíčka, nezabudnuteľné horké guľky (Bitterballen – recept nižšie) a kanapky s rôznymi nátierkami. Samozrejme, všetko so špáradlom s holandskou vlajkou. Sadnite si do kruhu a bavte sa. Upokojím vás, je to celkom vtipné. Nie ste aspoň odkázaní na nudného ťuťmáka po svojej ľavici či pravici, ale ste v strede diania.

5. KOLÁČIK S MYŠAMI

Narodenie dieťaťa sa v Holandsku oslavuje už od stredoveku. V prípade, že sa pôrod vydaril, čo v tom čase nebolo vôbec isté, súrodenci a otec bábätka všetkých pozvali na sladkú oslavu. Pohostili ich koláčmi alebo iba chlebom s cukrom. Od 18. storočia sa začali pripravovať sucháre s cukrovým anízom. Predpokladalo sa, že aníz stimuluje dojčenie a mamičkám prospieva. Keďže anízová guľka pripomína myš s chvostom, maškrta bola po nej pomenovaná. Okrem toho je myš vnímaná ako znak plodnosti. Dodnes táto tradícia pretrváva a deti nosia sucháre s myšami do školy svojim spolužiakom, rozdávajú ich susedom, ale aj okoloidúcim. Keď sú myši ružové – narodilo sa dievčatko, keď modré – na svet prišiel chlapec. Môžu byť aj dvojfarebné. Doba sa mení. (Myši zoženiete v každých holandských potravinách. Kúpte tiež sucháre, potrite ich polevou a pomyškujte. Je to sladké až no.)

Inak vedeli ste, že viac než 25% detí v Holandsku sa narodí doma? V domácom prostredí s pomocou pôrodnej asistentky chce rodiť až 80% žien, ale nie vždy je to bezpečné.

Takže, nečakajte na dobrý deň a urobte si ho tak trochu po holandsky.

Na záver ešte sľúbený RECEPT na chrumkavú Bitterballen. Horká guľka je nielen holandský fenomén, ale aj alfou každého žúru a spoločenskej udalosti. Môže byť naplnená mäsovým, pre vegetariánov aj hubovým ragú. Miestna kuchyňa nie je veľmi známa, zato je chutná a plná histórie. V roku 1783 začal guľky ponúkať Jan Barendsz vo svojej literárnej krčme v Amsterdame. Chodievali do nej aj spisovatelia Joost van den Vondel a Adriaenszoon Bredero. Sťažovali sa, že počas popíjania vyhladnú a musia podnik predčasne opustiť. Barendszova manželka sa inšpirovala španielskymi kroketami a pripravovala trochu iné a okrúhlejšie pochúťky. A keďže sa podávali k horkému pivu a bylinkovému jeneveru, nazvali ich Bitterballen.

INGREDIENCIE: 350 ml vývaru z ½ kg mäsa či húb, 2 lístky želatíny (namočíme do vody), 80 g masla, 80 g múky, jemne nakrájaná petržlenová vňať, 2 čajové lyžičky horčice, 75 ml smotany na šľahanie, soľ, 2-3 rozšľahané vajcia, strúhanka.

POSTUP: Rozpustíme maslo, pridáme múku a pripravíme zápražku. Prilejeme precedený vývar a varíme, kým nevznikne hustá a hladká omáčka. Vmiešame nadrobno nakrájané huby alebo pomleté mäso, petržlenovú vňať, horčicu a šľahačku. Osolíme a odstavíme z ohňa. Nakoniec do zmesi primiešame vyžmýkané lístky želatíny. Nevaríme, rozpustia sa. Necháme vychladnúť a dáme na zopár hodín do chladničky. Stuhnutú zmes rozdelíme na 18 rovnakých kúskov a z každého vypracujeme guľku. Obalíme ich v strúhanke, v rozšľahanom vajci, zasa v strúhanke, vajci a strúhanke. Čiže 3 vrstvy strúhanky. Guľky vyprážame 3,5-4 minúty v slnečnicovom oleji, kým nie sú hnedé. Podávame s pikantnou horčicou. Dobrú chuť – Eet smakelijk (čítaj: Ejt smáklk).

Adriana Macháčová patrí k obľúbeným slovenským spisovateľkám. Nehrá s čitateľom lacné hry. Keď chytíte jej knihu do ruky, nepustíte ju. Všetko je správne nadávkované a budete chcieť vedieť, ako to dopadne. Vo svojej tvorbe rozohráva otázky, ktoré trápia mnohé ženy. Rodinné drámy, nezhody s deťmi, či partnerské problémy. Nie vždy však zvíťazí láska a tolerancia. „Píšem príbehy pre aktívne ženy s veľkým srdcom, ktoré sa môžu stať hociktorej z nás.“

Doteraz jej vyšli romány: Cudzie vzťahy (2011), Žena vplyvného muža (2012), Dobré dni sa začínajú v noci (2012), V slepej uličke (2015), Striptíz duší (2013), Nebezpečný muž (2014), Nikdy never ryšavke (2015), Hubertove ženy (2015), Prečo práve ja? (2016), Milostný poker (2016), Keď láska zabíja (2016), Tieň pochybností (2017), A teraz ma pobozkaj (2017), Milujem tvoje lži (2018), Niekto ako ty (2018), Tak trochu ženatý (2019), Čo má ona a ja nie? (2019) a Dokonalý manžel (2020) a Slepý dážď (2021) Omyly a dohry (2022). V októbri 2023 vyšiel jej nový román S tvárou do neba. S Róbertom Dydom napísala romány Šokujúca aféra (2014), Vieme prví (2014) a Škandál v lepšej spoločnosti (2016). Jej knihy vychádzajú aj v českom preklade.