Upozornenie
Mená postáv v tomto texte sú samozrejme len náhodne podobné menám verejných osôb v slovenskom politickom živote a nemajú s nimi nič spoločné– nápad, že by Lucifer a udalosti spojené s ním mali akýkoľvek reálny základ, je bohapustou fikciou a nikto to nemôže brať vážne. Aj keď by táto fikcia zrejme vysvetľovala slovenskú realitu po 1. januári 1993 a po 30. septembri 2023 presnejšie ako analytické texty slovenských politológov a komentátorov a rozličných think-tankov.
Máte telefón, nejaký Lucian vás chce a vraj je to súrne,“ predrala sa oslavujúcimi politikmi Smeru na balkóne Katka a podala víťazovi volieb mobil.
„Takto sa to robí, do psej matere!“ kričal rozvášnený predseda na novinárov pod balkónom, ale zrazu stíchol. „Lucian?“ spýtal sa Katky.
„Áno, vraj to súri a že mu to určite vezmete, keď vám poviem jeho meno,“ nechápala nič asistentka, ale to v jej prípade nebolo nič mimoriadne. Napokon, nebola u predsedu Smeru preto, že by bola nadštandardne bystrá. Na druhej strane si vedela veľmi rýchlo zrátať, koľko je dva a dva, a zaradila sa na miesto, kde bola nadmieru užitočná – pre predsedu, pre stranu a v neposlednom rade aj pre seba.
„Lucian?“ Spýtal sa Fico po tom, ako odišiel z balkóna a zavrel sa vo svojej kancelárii.
„Gratulujem, pán premiér,“ ozval sa z mobilu známy hlas. „Ani to tak dlho netrvalo a ste späť.“
„Je to teda definitívne?“
„Tak definitívne, ako si len viete predstaviť.“
„A Pelle neprebehne na druhú stranu?“
„Nejestvuje taký vesmír, kde by sa Pelle postavil proti vám a verte, že vo vesmíroch sa my vyznáme veľmi dobre,“ zaznel z mobilu luciferský podtón, z ktorého Fica zamrazilo.
„Môže dostať ponuku, aká sa nedá odmietnuť,“ skúšal Fico limity povolebného vývoja.
„Od Šimečku?“ Zasmial sa Lucian. „Ten ani len netuší, kde je sever a ako to tu v skutočnosti beží. A na ponuku beztrestnosti pre Pelleho a jeho ľudí, na zastavenie ich vyšetrovania nemá gule. Možno Sulík by ich mal, ale ten už o ničom nerozhoduje.“
„Myslel som, že sa o vás budem zhovárať s Ódorom,“ povedal Fico, ktorý nechápal, prečo sa prerušila kontinuita „odovzdávania“ Luciana predsedami vlád.
„Ódor o mne nevie,“ povedal Lucian.
„Heger mu to nepovedal?“
„Ani Heger o mne nevedel.“
„Matovič si to nechal pre seba? To sa mi nechce veriť, že by bol až taký blázon,“ povedal Fico, ale keď si spomenul, ako mu Pellegrini hovoril, že Matovič sa na ich stretnutí po voľbách v roku 2020 bránil vysvetleniu, kto je Lucian Kováč a o realite ho presvedčilo, až keď mu Lucian žeravým ukazovákom napísal pentagram na predlaktie, bolo mu jasné, že Igor sa za žiadnu cenu nechcel vzdať Lucianovej podpory. Viaceré zdanlivo nepochopiteľné kroky Igora Matoviča však mali svoju logiku, zvrátenú, ale pre toho, kto o Lucianovi vedel, vysvetliteľnú.
„Zatajil to. Dokonca chcel, aby som s ním išiel na financie, hehe, ale to som odmietol.“
„Aj tak je zvláštne, že sa neprekecol, to sa na neho nepodobá,“ povedal Fico.
„Dal som reč s Pavlínkou a minimalizoval túto hrozbu. Vo Firme to nevidia radi, ale toto bola výnimočná situácia,“ vysvetlil Lucian príčinu, prečo Matovič neprezradil toto tajomstvo.
„A kde ste teda boli za Hegera a Ódora?“
„Predsa ako vždy, na úrade vo svojej kancelárii. Viete, že ak chcem, tak si ma nikto ani nevšimne. A naopak, hehe,“ zasmial sa Lucian.
„To ste sa museli nudiť,“ prejavil účasť Fico a myslel to dosť úprimne.
„Ani nie, často som sa stretal s našimi, tá Ukrajina nám dala všetkým zabrať, to vám niekedy rozpoviem. A pripravoval som váš vládny program. Treba vám ho podpísať. Príďte o ôsmej do kancelárie. Ešte raz gratulujem, užite si to,“ povedal Lucian a ukončil hovor.
***
Sadni si a píš,“ povedal Lucian Ficovi po jeho príchode do kancelárie na Súmračnej, kde ho už Lucian čakal.
„Nezavoláme radšej Katku?“ Spýtal sa Fico, ktorý buď písal rýchlo s chybami, alebo bez chýb, ale kurevsky pomaly. Kedysi dávno mal ambíciu naučiť sa písať všetkými desiatimi prstami, ale keď pri jednej z úvodných lekcií zistil, že písmeno „a“, najčastejšie v slovenskom jazyku, sa píše ľavým malíčkom, najnemotornejším prstom, nasral sa a rezignoval na tento cieľ. Napokon, onedlho, vlastne po celú svoju kariéru, už len diktoval a diktoval, písal len výnimočne.
„Katku si nechajme na iné,“ uškrnul sa Lucian, vyplazil jazyk a lascívne ním zakmital.
Fico stuhol, ale mlčal, vedel, kde sú jeho limity.
Lucian ukázal dvoma prstami na predsedov stôl, kde sa náhle zjavil blok a husie brko s oceľovým hrotom.
„Bod prvý,“ diktoval Lucian, „z Gašpara bude riaditeľ SIS. Rulíšek tam ostane, dobre sa zorientoval v problematike, dá sa na neho spoľahnúť… Prečo nepíšeš?“
„Nemám atrament,“ ohradil sa Fico, ale chytil brko medzi tri prsty a zrazu pocítil, ako z jeho ukazováka vyteká tenučká krvavá linka a vpíja sa do papiera. „Z Gašpara bude riaditeľ…,“ písal vydesený Fico a pochopil, že formulácia upísať sa vlastnou krvou nie je len výplod brakovej literatúry. Napriek malej dušičke zašomral, že „toto Zuza nepodpíše“.
„Máme čas, nepotrebujeme ju, ona je už mŕtvy muž,“ ironizoval Lucian, „Siska na Tibora počká. Pelle to urobí ako prvý prezidentský akt, nech všetci hneď pochopia, ako ich ojebal.“
„Bod druhý, zrušenie špeciálnej prokuratúry, špecprokov rozdelíme na kraje a zahltíme drobnou kriminalitou, ich spisy rozdelíme ostatným prokurátorom, čím získame potrebný čas,“ pokračoval Lucian.
„Neohrozíme tak peniaze z fondu obnovy?,“ pýtal sa Fico, ale jeho námietka bola len formálna, Lipšica a jeho úrad mal tak v zuboch, že kvôli ich odstráneniu bol ochotný riskovať aj európske peniaze.
„Máme čas, kým sa tí byrokrati rozhýbu, budeme mať všetko vyčistené a prokuratúra bude robiť to, čo vždy. Potom spravíme nejakú novelu, možno aj sekciu špeciálnej prokuratúry na generálnej, ale to už bude mať Maroš pod kontrolou. Posledné, čo v našom projekte potrebujeme, sú potrestaní vinníci. Potrebujeme ich na slobode, aby pokračovali v aktivitách a zhodnocovali svoje duše. Predsa nebudeme znižovať energetickú kapacitu ich duší, to by sme vo Firme ťažko vysvetľovali, poslali nás sem duše vyťažovať, nie čistiť,“ trpko poznamenal Lucian a Fico si znova uvedomil, že ani jeho Lucifer nie je všemocný.
„A čo s doterajším vyšetrovaním, ako zastavíme tie, čo už sú na súdoch?“ Snažil sa byť Fico nápomocný nielen Lucianovi, ale aj seba a svojim blízkym.
„To je tretí bod,“ diktoval Lucian. „Novela Trestného zákona, ale brutálna. Z tohto sa všetci poserú a v konečnom dôsledku navýšime kapacitu aj tých, na ktorých dnes nemáme dosah,“ pochvaľoval si sekundárne následky znižovania trestných sadzieb a premlčania viacerých trestných činov. O niekoľko mesiacov na tieto dôsledky novely Trestného zákona poukáže novinár Marián Leško v rozhovore pre denník N a prokurátor Peter Sepeši v texte na stránke Učenej právnickej spoločnosti, ale na tristnej realite nič nezmenia (ruku na srdce, koľkí z vás tieto dva texty poznajú, že?).
Až oveľa oveľa neskôr začnú aj bystrejší obyvatelia Slovenska chápať, čo myslel Leško svojou odpoveďou: „V tejto ficovskej amnestii nevidím nijaký ušľachtilý dôvod. Nič, o čom by sa dalo povedať, že si niekto zaslúži druhú šancu. Je tam len jeden jediný zámer – ochrániť svojich ľudí. A pri tej príležitosti dostanú ochranu aj tí ľudia, ktorí si ju absolútne ani trochu nezaslúžia, pretože sú páchateľmi závažných trestných činov. Toto nie je už len „mafia friendly“, ale aj „crime friendly“. Je to priateľský postoj k páchaniu trestných činov. Zarazilo ma, čo hovoril pán Daňko, že napríklad keď vám niekto ukradne auto za 35-tisíc, podvodom vás pripraví o byt, alebo ak ste podnikateľ v doprave, ukradne vám nákladné auto, tak môže vyviaznuť s podmienkou. Je to akoby priame pozvanie: priatelia, páchajte zločiny, kradnite ako najatí, veď podmienku vari len vydržíte. To sa už netýka len zopár desiatok ľudí, ktorí boli nominantmi predchádzajúcej vlády, ide o tisíce prípadov a obeťami nebudú len opoziční alebo iní politici. Obeťami budú občania.“
Takto ďaleko však ani Fico nerozmýšľal a od pochopenia kontextu k zmene volebných preferencií mali jeho voliči vždy dosť ďaleko. A ktovie, či v čase, keď sa naplno prejaví tento crime friendly model aj v ich životoch, budú schopní a ochotní vyvodiť politické konzekvencie voči lídrovi Smeru a jeho strane.
„Trinásty dôchodok dostanú len tí, čo nemajú iný príjem,“ pokračovalo Lucian.
„Ale, sľúbili sme ho všetkým,“ zaprotestoval Fico a prestal písať. Na papieri sa zrazu objavila drobná mláčka. Ficovi došlo, čo stráca každým prerušením písania a rýchlo sa spamätal.
„Sľúbili, ale dáme len niektorým,“ uškrnul sa Lucian, „tak ako pri hypotékach. Odkedy plníš svoje sľuby?,“ spýtal sa Lucian. „Voliči Smeru, dôchodcovia, aj tak väčšinou nepracujú a u tvojich kritikov tak budeme kŕmiť zlého vlka. Potrebujeme viac negativity medzi nimi, unikajú nám ich duše, keď sú nastavení pozitívne,“ poznamenal Lucian, ktorý mal k dispozícii prehľad o náladách občanov SR a o dopadoch protestov na energetickú kapacitu duší ich účastníkov. Každým pozitívnym skutkom jednotlivca sa potenciál jeho duše znižoval.
„RTVS sa rozdelí a riaditeľom STV bude Blaha. Rozhlas pripadne SNS, dajme ho Machalovi. Nebude sa to dať pozerať ani počúvať a to je voda na náš mlyn,“ diktoval Lucian a Fico začal obdivovať ten prešpekulovaný personálny systém, sám by to lepšie nevymyslel, keby chcel nasrať celú kultúrnu a novinársku obec. A ešte aj ten chmuľo Sulík, ktorý nikdy nevidel za roh, sám navrhol zrušenie koncesionárskych poplatkov a nahradil ho pevným percentuálnym podielom z HDP na financovanie RTVS. Akoby sa ten podiel nedal zmeniť obyčajným zákonom.
„To sme mu podsunuli my,“ pochválil sa Lucian, ktorý videl do Ficovej duše lepšie ako ktokoľvek iný, „bolo jasné, že nabehne na tento podnet, stačilo odprezentovať tabuľku so zjednodušením celého systému. On je taký priehľadný ako excelová tabuľka,“ zasmial sa Lucian.
„Machalovi…,“ dopísal Fico a zahľadel sa na Luciana.
„Postupne zrušíme druhý pilier, ešte dvakrát sa zníži ich percentuálny podiel na odvodoch, až úplne stratí zmysel,“ diktoval Lucian. „To naštve možno aj pol milióna klientov, viac ich to aj tak nepochopí, na tom sa dá stavať, tobôž ak budú postupne odchádzať do dôchodku a vtedy im to dôjde, ako boli obtiahnutí,“ tešil sa na budúci rast negativity duší Lucian. Na rozdiel od politikov nevnímal vývoj spoločnosti v štvorročných volebných cykloch, jeho fázy prekračovali prinajmenej desaťročné horizonty, najčastejšie narábal s generáciami.
„Ale takto voľby nevyhráme, ak naserieme všetkých, dôchodcov, deti, klientov druhého piliera, to sú státisíce voličov,“ bránil sa Fico akceptovať tento celoplošný nálet.
„Ak ešte nejaké budú,“ uškrnul sa Lucian, „ak pôjde na Ukrajine všetko podľa plánu, tak ani Pobaltie, ani Poliaci či Maďari nebudú riskovať zmeny vlády, navrhnú stanné právo, obmedzenie politických slobôd a Slováci sa už len prispôsobia,“ načrtol Lucian zmenu paradigmy na východnom krídle NATO, kde požiadavke stability budú ako prvé obetované slobodné voľby.
„Takže tak,“ ukončil Lucian svoj krátky model vládneho programu. „Ostatné drobnosti vo vládnom programe ponechám na tvojich ministrov, môžete aj vy niečo urobiť. Teraz to podpíš.“
A tak Fico svoju prvú zmluvu s Luciferom aj podpísal. Vlastnou krvou.
Predchádzajúce časti
Lucifer na úrade vlády 2
Lucifer na úrade vlády
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments