Nepotrebuje monštrá, démonov, psychopatických vrahov alebo duchov, a predsa nám pri jeho poviedkach naskakuje husia koža a do mysle sa vkráda nepríjemný pocit strachu. Reč je o Richardovi Pupalovi a jeho zbierke poviedok Druhý čierny zošit, ktorým nadväzuje na sériu strašidelných príbehov v knihe Čierny zošit z roku 2017. Aj tentoraz ide o hororovo ladené poviedky, veľmi rýchlo však zistíme, že sú na hony vzdialené lacným hororovým báchorkám, ktorými nás často kŕmia autori žánru, či už v literatúre alebo vo filme. Áno, aj v Pupalových poviedkach narazíme trebárs na kult Satana, desivé bábiky či odporné indivíduá, no sú to iba rekvizity, ktoré sekundujú obyčajným ľuďom. Za oponou príbehov sa vždy ukrýva život jednotlivcov, ktorí si v sebe nesú rôzne traumy, bojujú s osamelosťou alebo nevedia skrotiť démona alkoholu. Odtiaľ je už iba krok k tomu, aby sa „temné sily“ s chuťou zahryzli do psychiky človeka. „Do školy som chodil nevyspatý, desaťročná mátoha. Viečka som mal ťažké a kyckala mi hlava. (…) Hrôza z predstavy, že mi mama v noci zomrie, mi poškodila spánok. Deti sú bezmocné, nevedia, ako čeliť temnote.“
Niektoré postavy (alebo predmety) zľahka prechádzajú z príbehu do príbehu, napríklad v jednej poviedke sa spomína muž, ktorý vyskočil z okna a v ďalšej si o jeho osude prečítame. Alebo bábika z poviedky Nové meno, zohrá úlohu v poslednej próze. V príbehoch sa realita prepletá s iracionalitou, ale pri čítaní sa nás zmocní pocit, že aj to iracionálne je skutočné. Vo vyhrotených životných situáciách sme náchylní vidieť a cítiť všeličo možné. A Pupalovi hrdinovia sa presne v takýchto vypätých životných situáciách nachádzajú. Niekedy na ich konanie doplatia nevinní, ako trebárs v úvodnej poviedke Jednej letnej noci. V niektorých poviedkach vystupujú detskí hrdinovia a autor ich vystavuje situáciám, ktoré sa na nich traumaticky podpíšu. Práve texty, v ktorých hrajú hlavnú úlohu deti, som prežívala najintenzívnejšie.
Ani si neviem vybrať, ktorú poviedku by som označila za najlepšiu. Každá má niečo do seba. Veľa odsekov som si však povyznačovala v najrozsiahlejšom texte Kliešť. Autor s bravúrou vykresľuje šialenstvo alkoholika, zaujali ma excelentne napísané scény príbehu. Čo sa týka desivej atmosféry, takmer som nedýchala pri poviedke Mäkké časti. V tejto jedinej by ste márne hľadali typické hororové rekvizity a predsa by sa dalo moje zdesenie krájať. S každou pribúdajúcou vetou sa približuje čosi zlovestné, temné, zlé, už tušíme, o čo ide, no i tak sa tej myšlienke do poslednej chvíle bránime. O každom texte by som vedela písať chválu, ale vravím si: načo? Dobré sa chváli samo. Prečítajte si Druhý čierny zošit a pochopíte, že žiadne slová vám intenzívny zážitok, ktorý budete cítiť pri ponorení sa do textu, nesprostredkujú. Pupalove poviedky sú dobre premyslené, vystavané a každá nesie nejaké posolstvo (kopte hlbšie). Oceňujem psychologický ponor do mysle postáv, drobnokresbu charakterov a zmysel pre situačný detail. Pupala taktiež verne zachytáva ducha doby. Takto sa dnes žije, deti sú traumatizované, strádajú, cítia sa osamelo, od dobroty nevedia, čo so sebou, dostanú chuť zahrávať sa so životmi iných, ľudia sú prepracovaní, trpia nespavosťou, halucinujú, iní si zas kompenzujú nedostatok partnerskej blízkosti kupovaním nových vecí, ďalší zapíjajú svoj bezútešný život, atď.
Pri čítaní Pupalových poviedok sa vždy nadchýnam jeho štylistikou a jazykom. Krátke (priam strohé) vety sú v jeho podaní nesmierne úderné a tromi štyrmi vetami dokáže vytvoriť parádne obrazy. „Do trávy spadla francúzska palica. Na okraji Mirovho zorného poľa sa čosi vznieslo do vzduchu. Obrátil hlavu, zbadal Stanove rozhodené ruky a v pohľade jeho oka zachytil začudovane pokrútenú otázku, ktorú so sebou stiahla obrátka mohutného tela ako odpoveď. Stano sa skydol na zem a Gita vykríkla.“ Scéna ako vystrihnutá z filmového scenára. Aj takto vytrhnutá z kontextu silno pôsobí na obrazotvornosť čitateľa.
Zbierka poviedok Richarda Pupalu s názvom Druhý čierny zošit, ktorú publikovalo vydavateľstvo Lindeni je pre mňa dokonalá po všetkých stránkach. Tento žáner mu pasuje a vyhovuje a právom je považovaný za jedného z našich najlepších súčasných poviedkárov. O kvalite jeho textov svedčí nielen priazeň čitateľov ale aj tri nominácie na Anasoft litera.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments