Catherine Raven je biologička, počas štúdia sa venovala výskumu orla bielohlavého, neskôr pôsobila ako ranger v niekoľkých amerických národných parkoch, v súčasnosti pôsobí na univerzite v Savannah v štáte Georgia. Kniha Lišiak a ja je autobiografické dielo (najmä) o autorke (detstvo, práca strážkyňa národných parkov, štúdium, akadémia) a jej vzťahu s Lišiakom , ktorý pravidelne navštevoval jej dom v divočine Montany. Je to poeticky napísaný ale faktograficky správne a vecne komunikovaný príbeh, v ktorom sa okrem odhaľovania, že líška môže mať vlastnú osobnosť, záujmy a iné podobné „ľudské“ vlastnosti, vnárame aj do osobného vnútra autorky, ktorá ťažko nachádzala či tvorila sociálne vzťahy („ Kedysi dávno som dospela k prezieravému a logickému záveru, že keď človeka nechcú vlastní rodičia, nebude ho chcieť nikto. “) a „priateľstvo“ s Lišiakom jej pomohlo objaviť samu seba a najmä, čo je šťastím pre čitateľov, prírodu okolo nej, teda nás. Kniha je plná opisov prírody, niektoré pozorovania sú konfrontované aj jednoduchými, čitateľsky stráviteľnými odkazmi na vedecké poznatky. Kniha nie je len o líške, mihnú sa spomienky na vidlorohy prériové, losy, bizóny, netopiere, všetko v poetickom ‚háve‘ miestami s odkazmi na skúsenosti vysokoškolskej a prírodnej pedagogičky (v škole a v divočine Yellowstonu) alebo na iné literárne diela (okrem slávneho Malého princa Antoine de Saint-Exupéryho sa tu objavuje aj inšpirácia Moby Dickom Hermana Melville). Prírodné javy, zobrazené v knihe autorka vysvetľuje vedecky objektívne, nesnaží sa správanie zvierat antropomorfizovať či humanizovať.
Lišiak a ja je moderným príspevkom k žánru, označovaného v anglicky hovoriacom svete termínom nature writing , ktorého vrcholmi sú napríklad diela Rachel Carson ( Tichá jar ), Aldo Leopolda ( Almanach mojej krajiny ), Henry D. Thoreaua ( Mainské lesy či Walden ) alebo Ralph Waldo Emersona ( Príroda ), doma si napríklad knihu v knižnici uložím hneď vedľa skvelého Evanjelia o úhoroch Patrika Svenssona. Lišiak a ja sa opiera o bohatý vnútorný svet autorky, jej biologické vzdelanie a schopnosť detailného pozorovania prírody. „ Je smola, že som len človek … Keď lišiak zahynul, rozhodla som sa trúchliť s menšou dávkou kultivovanosti a s väčšou dávkou divokosti, čiže ako zviera. … Čoskoro som pochopila sebeckú podstatu ľudského žiaľu. … Bez ohľadu na to, kde lišiak po smrti skončil, radšej by bol tu, ňufákom by strkal do modrej nezábudky, skákal na hraboše, slnil sa na balvane. Bol by chcel žiť. Aj ja to chcem, ale nebudem taká domýšľavá, aby som sa tvárila, že to chcem viac ako on. “
Catherine Raven: Lišiak a ja. Príbeh nezvyčajného priateľstva (prel. Vladislav Gális, Ikar, 2023)
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments