Nejzasutější vzpomínka na lidi je veľkolepý román, ktorý budem odporúčať každému, kto sa naň opýta. Alebo aj neopýta. Som z neho taká nadšená, že iba ťažko hľadám slová, ktorými vám ho priblížiť. Je plný literatúry, dýcha ňou a inšpiruje nás, dôverne sa prihovára literárnym nadšencom, komentuje spôsob čítania a prijímania textov. Literatúra je súčasťou životov viacerých románových hrdinov, tieto pasáže vôbec nevytŕčajú a nepôsobia nasilu, naopak sú pohonnou látkou textu. Moja obľúbená spisovateľka Leïla Slimani sa o knihe vyjadrila, že je to „podmanivá, precízna, zmyselná próza. Kniha, ktorá vo vás vzbudí emócie a prinúti vás zamyslieť sa. Milostný list literatúre. Tento román je už klasikou a bude vás prenasledovať.“
Hlavným hrdinom je senegalský spisovateľ Diégane žijúci vo Francúzku. Keď objaví legendárnu stratenú knihu Labyrint nelidskosti, je ňou taký fascinovaný, priam posadnutý, že sa rozhodne pátrať po stopách jej autora. Kto bol T. C. Elimane, ktorého takmer nikto nikdy nevidel? Brilantný mystifikátor? Hanebný plagiátor? Požierač duší? Tento záhadný Afričan žijúci vo Francúzsku, prezývaný čierny Rimbaud, napísal svoj jediný román Labyrint nelidskosti v roku 1938 a po prvotných nadšených ováciách kritikov, bol obvinený z plagiátorstva a zľahla sa po ňom zem. Súhlasím s Elimanom, že „není prý nic horšího než dílo, které vysvětluje, upozorňuje, poskytuje návody, jak je chápat a jak mu odpustit, že je takové, jaké je.“ Diégane sa pustí do horúčkovitého pátrania po zmiznutom autorovi. Berie nás cez spomienky iných do obdobia kolonializmu, druhej svetovej vojny, prejdeme s ním Francúzsko, Senegal a Argentínu. Rozprávačovo hľadanie odpovedí sa úžasne prelína s hľadaním vlastného ja a zmyslu života. Točí sa okolo dilemy všetkých spisovateľov: písať či nepísať? A keďže rozprávač raz dostal dobrú radu od jedného prekladateľa, aby sa nikdy nepokúšal hovoriť, o čom sú veľké diela, pretože to nemá zmysel, tak ani ja nebudem zachádzať do podrobností. Kniha sa každému prihovorí inak, vstúpite do nej a nebudete chcieť odísť. Román sa otvára citátom z románu Divokí detektívi od Roberta Bolaña a práve z tohto úryvku si Sarr, ktorý s Bolañom zdieľa posadnutosť literatúrou aj mnohotvárnosť písania, prepožičal slová do názvu svojho románu: „A jednoho dne Dílo zemře, jako umírají všechny věci, jako vyhasne Slunce a zmizí Země, sluneční systém a galaxie i nejzasutější vzpomínka na lidi.“
Okrem dobrodružstva, detektívky, histórie alebo milostného príbehu nájdete v próze množstvo odkazov na rôzne literárne diela, úvahy o písaní a literatúre, o dôvernom vzťahu ku knihám, o spôsoboch čítania, o plagiátorstve a originalite. Pripravte si ceruzky, bude čo podčiarkovať. Je to náročnejšie dielo, pozostáva z troch kníh, vety zaberajú niekedy aj stranu, dve alebo tri. Sarr žongluje so slovami ako zručný artista, je sčítaný, odkazuje na iné diela, hrá sa s čitateľom. Tento polyfónny román je brilantne vystavaný, tvorí ho ja rozprávanie, ku ktorému sa pridávajú ďalšie rozprávačské hlasy nazerajúce na „prekliateho“ Elimana a jeho dielo z vlastnej skúsenosti, príbeh je doplnený o novinové články, listy a všetko je poprášené africkou mágiou a znepokojujúcou fantáziou. Nádhera! Nechýba korenie v podobe humoru, sarkazmu a irónie. Sarrov bohatý a košatý jazyk i originálna štylistika ma očarili. Skladám pomyselný klobúk pred prekladateľkou Anežkou Charvátovou, ktorá dokázala aj trojstranové súvetie preložiť tak, že som sa kĺzala slovami ako po masle. Toto strhujúce dielo v štýle Bolañových Divokých detektívov je oslavou sily a nadčasovosti literatúry. Veľmi, veľmi odporúčam.
Mohamad Mbougar Sarr získal v roku 2021 za svoj román prestížnu Goncourtovu cenu, podľa New York Times ide o najlepšiu knihu za rok 2023, do českého jazyka ho pre vydavateľstvo Argo vynikajúco preložila Anežka Charvátová.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments