Som veľmi milo prekvapená knihou Kataríny Vargovej Severné more, ktorú publikovalo vydavateľstvo Lindeni. Autorka debutovala zbierkou poviedok Šura a dlhoročne viedla literárny projekt Medziriadky. V súčasnej dobe pôsobí ako televízna scenáristka, dramaturgička a kreatívna producentka. V útlom románe Severné more otvára témy vzťahov – toxických aj zdravých. Jej hrdinka sa cíti stratená a osamelá aj v dave ľudí, je zdrvená z ukončeného vzťahu s manipulátorom, sama nevie, čo chce. Našťastie pomaličky nachádza správnu cestu i samu seba. Anotácia hovorí, že príbeh sa bude odohrávať v Británii a potom sa hrdinka vráti domov na Slovensko. Tej Británie je tam skutočne málo, preto stále premýšľam nad zvoleným názvom knihy. Vidím v ňom metaforu – studenú sprchu, ktorá hrdinku v závere knihy preberie zo sna (pošepnem, že zamrazí aj čitateľa, lebo Anička urobila to, čo by sa robiť nemalo). Takže, Británie skutočne málo, ale to mi vôbec neprekážalo, pretože aj v kapitolách odohrávajúcich sa na Slovensku bolo o čom čítať.
Rozprávačka Anna utečie do Anglicka, aby sa oslobodila od toxického vzťahu. Býva s excentrickým spolubývajúcim a je veľmi zaujímavé sledovať ich vyvíjajúci sa vzťah. Škoda, že autorka ešte viac nerozohrala túto linku, ale rozumiem, že jej úmysel bol iný. Ako som už v predošlej vete naznačila, Anna v cudzine dlho nevydrží a vracia sa domov. Okamžite je konfrontovaná s bývalým partnerom a stráca sebakontrolu. Vzťah s manipulátorom je naozaj zložitý, dokáže s človekom poriadne zamávať a premeniť ho na zúfalú bytosť.
„Chytil si ma za zápästie a donútil si ma prosiť ťa na kolenách, tlačil si ma k zemi, kým som nekľačala. Modrina mi neostala, presne si vedel, kedy ma pustiť, kedy uvoľniť zovretie.“
Ex jej nedá pokoj ani po návrate z Británie a my môžeme sledovať, čo to s mladou ženou robí. Ako zle vyhodnocuje rôzne situácie, ako jej to bráni v normálnom živote. Spolucítila som s hrdinkou aj pri opisoch vzťahov s matkou a bratom. Tí dvaja akoby pochádzali z iného vesmíru než Anna. „Cítim sa konštantne za niečo vinná.“ Aby sa čo najviac vzdialila od rodiny, ktorá jej bývalého priateľa adoruje, zamestná sa ako učiteľka na Záhorí. „Vo vlaku jem rybu v majonéze na sekeru, trošku ma to zohreje, akoby som niekam patrila, akoby celá moja identita bola teraz pani učiteľka v tejto dedine, na chvíľu sa necítim tak strašne sama.“ Nesmierne som sa bavila na dialógoch v záhoráčtine. Školské prostredie ponúka parádne situácie (som učiteľka, zážitkov mám plné vrece) a Katarína Vargová nám ich servíruje v hojnom počte. Pri niektorých som sa nahlas smiala. To, pri čom som sa nesmiala, boli Annine spomienky. Rozprávačka sa obzerá do minulosti, kedy ako maturantka zahorela láskou k mužovi, ktorý je ukážkovým psychickým tyranom a narcisom.
Katarína Vargová ma nadchla svojím štýlom, vety pôsobia stroho, zbavené zbytočných slov a vaty v podobe prívlastkov či prirovnaní. Páči sa mi to, hoci obľubujem poetický štýl, načančané a našuchorené vety, veď ma poznáte. No v tomto príbehu je tá strohosť absolútne skvelá. Kniha je útla, ale aj na menšom počte strán sa autorke podarilo vystihnúť všetko podstatné. Ja by som prijala aj viac, čo však neznamená, že by nebolo napísané všetko podstatné. Viac preto, lebo ma kniha zaujala. Už teraz sa teším na ďalšiu autorkinu prózu.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments