Balet je zvláštny druh umenia. Je vlastne jediný, v ktorom je prínos interpreta minimalizovaný. Existujú dokonca názory, že baletka nie je skutočným umelcom, že je len nástrojom a proces tvorby sa odohráva len v hlave choreografa. Výkon baletky sa dá najlepšie prirovnať k výkonu huslí. Baletka vnáša do umeleckého diela ešte menej seba ako herec, alebo spevák. Každý aj ten najmenší pohyb, gesto, či postavenie tela sú presne predpísané a nie sú dovolené žiadne úpravy, žiadne zmeny. A povedzte pravdu, tlieskali by ste husliam?
Zvláštne je, že napriek tomu je práve v balete najviac prítomná vidina dokonalosti. Všetci vieme, že dokonalosť neexistuje. V žiadnej z ľudských činností nie je prítomná a je len akousi hmlistou smerovkou ukazujúcou k miestu, ktoré nikdy nedosiahneme. Baletkám táto skutočnosť zostala utajená. Ich potreba dosiahnutia dokonalosti je jasná, prítomná, očakávaná a požadovaná. Každá baletka presne vie, že stačí len viac cvičiť, viac trénovať, viac… a dosiahne dokonalosť.
Mučivá psychická bolesť umelca, ktorý túži po dokonalosti je v balete ešte znásobená neuveriteľnou a krutou fyzickou bolesťou. Balet je pohyb, ktorý v každom smere a v každom detaile deformuje prirodzenú štruktúru ľudského tela. Bolesť je tak stála, že je už ignorovaná. Nohy skutočnej primabaleríny sú viac dorasované než ksicht amerického hrdinu po tom, čo vybojoval víťazný boj s Freddy Kruegerom. Predstavenie bežne končí špičkami, ktoré sú zvnútra krvavé.
A k tomu si pripočítajte ešte aj nepriateľské prostredie. Choreografa, ktorý pre dosiahnutie svojho cieľa bez problémov používa citové vydieranie a manipuláciu. Kolegyne, ktoré striehnu na príležitosť dostať vašu úlohu aj tie, ktoré sa chcú uchrániť pred tým, aby ste ich úlohu prevzali vy. Kritikov, ktorí s presnosťou chirurgov zasiahnu bez akýchkoľvek ohľadov.
Výsledkom tohoto celého je krása, ľahkosť a elegancia, aké v bežnom pohybovom slovníku vlastne neexistujú. Balet je nádherný.
Tak presne do tohoto prostredia nás v svojom poslednom filme pozval geniálny režisér Darren Aronofsky. Jednoduchý príbeh o tom, ako sa jemná a nežná baletka snaží dosiahnuť na úlohu čiernej labute v Čajkovského Labuťom jazere, stáva sa neuveriteľnou výpravou do ľudskej psychiky. Hlavná hrdinka musí v sebe nájsť niečo o čo sa oprie pri tanečnom výkone, aby bola zvodná, nebezpečná a erotická. Aby bola čierna labuť.
Film má úžasný kameru, úchvatný strih, veľmi dobré dialógy, nádherné špeciálne efekty a strhujúce až hrozivé scény. A nad tým všetkým je dych vyrážajúci výkon Natalie Portman. Celkom bez urážky musím skonštatovať, že na tomto filme sa Natalie nadrela jak …… no dobre bez urážky… že na tomto filme sa Natalie STRAŠNE nadrela…
Aronofsky vzal svet, ktorý málokto pozná, vzal jeho málo známe stránky, použil ich a dokázal spraviť úchvatný a pod kožu lezúci film. Film, ktorému uveríme práve preto, že je v každom ohľade pravdivý a k tomu navyše aj umelecky skvele spracovaný. Hoci sa môže zdať, že je príbeh nadsadený a Aronofsky si svet baletu prispôsobuje k tomu, aby mohol podať svoj šokujúci záver, opak je pravdou. Aronofsky našiel subsystém, v ktorom sú naše temné stránky tak hrozivo viditeľné, že ho len jednoducho použil. Áno, je to tak, všetko vo filme vrátane záverečnej scény, by sa pokojne mohlo stať a možno sa to niekde už aj stalo. Niečo z toho určite. Spoznal som to. Vo filme…
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments