„Ty hajzel, počkaj, vrátim ti to!“ zvolal detský hlas. Sedela som na lavičke, so zavretými očami si vychutnávala prvé teplé slniečko. Až ma zamrazilo keď som otvorila oči, pátrajúc, komu bol ten titul určený, aj vzhľadom k tomu, že predtým som počula iba detský smiech a hru dospelého a dieťaťa. Asi sedemročný chlapec tak oslovil svojho – otca! Ten sa len zasmial a pokračoval v hre. ???
Podvečer v bufete na hrádzi. Mamička kupuje synkovi kuriatko, uhorku, chlebík, tak, ako si malý povie. Len čo si sadnú, krpec skriví ústa a – „Nechcem!“ Mamička sa snaží vysvetliť mu, že celý deň nič nepapal, mal by aspoň teraz, pchá mu do pusy kúsky chlebíka a prosí ho, aby aspoň ochutnal… Ale chlapec nie. Mamička rezignuje, spapá všetko sama, keď vtom malý zavelí, že on by si dal klobásku. Mamička šťastná, že jej potomok neumrie v ten večer od hladu vyskočí, kúpi klobásku, malý odhryzne, požuje, vypľuje a prehlási, že takú neľúbi. O pár minút je smädný, tak si dá kofolu. Mamička mu odporúča džúsik, veď studená kofola na prázdne bruško nebude dobrá kombinácia, ale malý vie najlepšie, čo je preň dobré. Po dvoch riadnych dúškoch sa skrúti v kŕči, nešťastná mamička ho tíši… ???
Kamarátka už niekoľko týždňov chodí ako bez duše, pretože ten jej sa rozhodol – pre syna. To by bolo v poriadku, keby si to ale chlapec cielene nevynútil. S chlapcom aj po rozvode mal otec dobrý vzťah, až kým si nenašiel novú priateľku. Predstavil ju synovi. Chlapec sa asi bál, že príde o otca a tak začal vystrájať. Začalo to odmietaním hračiek, potom odmietaním stretávania sa s priateľkou, potom aj s otcom, potom sa stretával s otcom, ale podmieňoval si to kúpou darčekov….až povedal otcovi, že buď on, alebo priateľka. Tá sa spočiatku chcela s ním skamarátiť, ale keď videla, že je to viac na škodu ako na osoh, nemiešala sa do vzťahu otca a syna, akurát ho podporovala. Veľmi je zabolelo, že chlapec si dáva takéto nezmyselné podmienky. Trápila sa ona, trápil sa on … až sa rozhodol. Niekoľkoročný vzťah s kamarátkou ukončil, so synom sa stretáva, no ten v ťažkej fáze puberty ho má „na háku“ a nechce ho ani vidieť. ???
Dievčatko na pieskovisku veľmi plakalo. Celé bolo červené a uslzené a usoplené. Mamička s oteckom sa márne snažili dostať ho preč, ono len plakalo a kričalo, že chce robiť koláčiky. Mamička s oteckom boli nešťastní, pripomínali dcérenke, že už je čas ísť domov a umyť sa a obliecť si tie nové šatočky, lebo babička ich čaká so slávnostným obedom… Dievčatko nechcelo obed, nechcelo šatôčky, už nechcelo ani pieskové koláčiky, lebo si práve zmyslelo, že chce ísť do zoo. Otecko rezignoval, vytiahol mobil a zavolal babičke dovárajúcej sviatočný obed smutnú správu, že neprídu. ???
Kedysi vzdorovité decko dostalo pár výchovných na prdel. Lebo aj keby nedostalo, okolití ľudia by sa prinajmenšom čudovali, čo je to za rodiča, že dovolí také správanie a odsudzovali by nie dieťa, ale rodiča. Fungovalo čosi také ako sociálna kontrola.
Dnes sa nečuduje nikto. Práve naopak, keby rodič decku jednu verejne pleskol, mohlo by sa stať, že nedajbože obsiahne aj on. Buď priamo od decka, alebo od iného ochrancu detských práv, ktoré všetci poznajú omnoho lepšie ako ich povinnosti. Tou základnou je – ctiť matku a otca svojho. (Nie som veriaca). Pokiaľ si nebudú ctiť tých, ktorí ich chovajú a vychovávajú, ako majú mať úctu voči ostatným a ostatnému? Ako však môžu k nim prechovávať úctu, keď voči nim nemajú ani len rešpekt? Čo vyrastie z detí, ktoré ešte skôr ako začnú chodiť do školy ovládajú svojich rodičov natoľko, že tí ustupujú aj v situáciách, v ktorých dieťa nemá čo rozhodovať? Čo vyrastie z detí rodičov, ktorí sa dobrovoľne zriekajú rešpektu, ktorý by malo mať každé dieťa voči svojmu rodičovi? Ako si majú deti vážiť takéto matky a takýchto otcov? Ako si potom majú vážiť ostatných? Ich rodičia si myslia, že robia to najlepšie pre svoje dieťa, keď mu ustúpia. Keď mu vytvoria dojem raja, v ktorom je ono pánbožkom. Jedného dňa však bude treba vstúpiť do reality života.
Vychovať znamená pripraviť do života. A život – to nie je rajská záhrada.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments