Krížom krážom

Prorok Mohamed, čo hovoríte na človeka?

By Jozef Kuric
3. júna 2011

Islam vychádzajúci z judaizmu a kresťanstva sa k otázke ľudskej podstaty postavil dosť nejednoznačne. Rozpory vo vierouke sa prejavujú v tom, že v islame neexistuje tzv. dedičný hriech. Prvý hriech človeka je podobne ako v judaizme považovaný iba za prvý priestupok človeka a prejav ľudskej slobody. No na druhej strane sa od človeka vyžaduje úplná odovzdanosť Bohu, čo deklarovanú slobodnú vôľu v podstate neguje. M. Eliade konštatoval, že v islame je človek považovaný za tvora slabého, čo však nie je následkom prvotného hriechu. Príčinou je práve to, že človek je iba stvorená bytosť. Každý skutok človeka bol tak vykonaný iba vďaka Bohu. (1)

Korán o stvorení človeka hovorí podobne ako starozákonná tradícia. Prvý človek Adam je otcom ľudstva a zároveň je aj prvým porušiteľom posvätna. Prvý hriech sa síce v islame nestáva dedičným hriechom, ale tiež je príčinou vyhnania človeka z Raja. V islamskej tradícii sa traduje, že Adam sa za svoj hriech kajal a spolu so ženou vykonal púť do Mekky, a Alah im odpustil.(2)

Rozpory dotýkajúce sa ľudskej podstaty sa vyskytujú aj priamo v Koráne, pretože kým na jednom mieste sa hovorí o slobodnej voľbe človeka, na inom mieste Svätá kniha utvrdzuje svojich veriacich o predurčenosti. V Koráne sa o predurčenosti píše: „Oslavuj meno svojho Pána najvyššieho, ktorý všetko stvoril a vyrovnal, každý osud predurčil.“ (3)[87: 1-3] Podľa týchto slov je človek len vykonávateľom predurčených činov. Boh vedie človeka po predurčenej ceste, pretože Korán hovorí: „Na správnu cestu sme uviedli vďačných aj nevďačných“ (4)[76:3] a zároveň Boh určuje aj osudy ľudí, pretože „necháva zblúdiť koho chce, a vedie cestou priamou koho chce.“ (5)[74:34]

Takýto fatalizmus, t.j. viera v predurčenosť sú typické hlavne pre ľudové vrstvy, ktoré veria, že každý človek je nositeľom svojho osudu a všetky udalosti, zlomy, šťastia i tragédie vo svojom živote nazývajú Božou vôľou. Intelektuálne spoločenstvo sa aj v islame triešti na viacero škôl, skupín a siekt. Z toho dôvodu vznikajú rozdiely v dogmatike aj v otázkach ľudskej podstaty a slobody. Na jednej strane stoja prívrženci učenia o predestinácii, pretože iba tá vraj potvrdzuje všemohúcnosť Boha. Oponentmi sú zástancovia slobodnej vôle, teda aj názoru, že dobro a zlo vznikajú len skutkami ľudí, čo je predpoklad božej spravodlivosti. Zástancovia Božej všemohúcnosti však v týchto názoroch vidia len prejav ľudskej pýchy a hriešnej túžby človeka podobať sa stvoriteľovi. (6)

No aj napriek týmto rozdielom v dogmatike si každý moslim musí uvedomiť, že jeho úlohou je naplno sa spoliehať na Boha, ktorý zvestuje svoju vôľu prostredníctvom prorokov. Spásu zaručuje práve pevná viera v Boha, napĺňanie jeho príkazov a konkrétne skutky ľudí. Podľa I. Hrbeka skutky sa rozdeľujú do dvoch skupín: skutky lásky k blížnym a kultové úkony, ktoré však splývajú v jednu jedinú službu, a to službu Bohu.

Použitá literatúra: