V časoch, keď si ľudia plietli slovo internet s internátom existovala na Slovensku populárna osobnosť, ktorá bola všeobecne známa zaujatosťou pre technické novinky. Jaro Filip Keyboard (ako ho volajú vo virtuálnom svete) našiel na internete druhý domov, z ktorého podľa klebetníkov ani neschádza. Keďže je pripojený už vyše päť rokov, požiadali sme ho o neformálny rozhovor.
Aké to bolo po prvý raz s internetom ?
Bol som z toho strašne zmätený, nemal som ucelený pocit, o čom to celé má byť. Vysvetľoval mi to človek, zhodou okolností od vás – Vlado Bibel, ktorý mi to priniesol, zapojil. Najprv som si myslel, že pri všetkej svojej mnohorakosti toto nezvládnem, to zavalenie obrovskými možnosťami, napriek tomu, že som s počítačom stále robil. Mimochodom, to, že už človek robil s počítačom, ešte neznamená veľa. To, že vieš ako sa má klikať myšou, je málo.
Keď ma zavalil tými http a url a vecami, ktoré som nikdy nepočul, tak som ho tak chvíľu počúval a pritakával. Potom pochopil, že mi to treba vysvetľovať trošičku inak a pripodobňovať k niečomu. Tak tam som už začal niečomu rozumieť. Ale v podstate ten najväčší šokmi nespôsobil fakt, že môže nastať nejaké odosielanie pošty ale možnosť toho blúdenia po všetkých možných končinách sveta. Tam som sa zamiloval do toho, že ja som vlastne pánom toho, kde pôjdem a že toho, kde môžem ísť, je toľko, že nemám čas to stihnúť za celý život. Lebo vec, ktorá je obmedzená (napríklad v rámci techniky) ma nezaujíma, keď zistím, že ju dokážem ovládať. A najstrašnejšie na tomto médií je nielen to, že to nemá konca ale navyše ten koniec sa závratnou rýchlosťou vzďaľuje. Síce sa pokúšaš odkrajovať, ale odkrajuješ pomalšie ako to pribúda.
Pamätáš si ešte dobu internetového praveku bez prehliadača alebo si už od začiatku používal nejaký Netscape či Mosaic ?
No asi tak týždeň to trvalo kým som sa dostal k úplne najstaršej rachotine – Netscape 1.1 – Šiel som vtedy závratnou rýchlosťou 14 400 kbps, čiže som na stránky čakal len také tri-štyri minúty, kým sa mi natiahli. Staré zlaté časy to boli. A ako sa tá grafika postupne doťahovala to bol vážny zážitok.
Navyše ja som najmä v rodinných kruhoch známy tým, že som v živote žiadny list nenapísal. Radšej som 10-krát zatelefonoval. Nechcel som, lebo ma ubíjala predstava, že ho dostane o štyri dni, keď ja už budem mať úplne iný názor na vec a dotyčný adresát možno tiež. Ale skutočnosť, že e-mail dostane o minútu, činí tu komunikáciu úplne inou, pre mňa zmysluplnejšou.
Ale ty si sa veľmi rýchlo stal členom internetových komunít. Bol si zapálený člen slovak-l. Päť minút po tom ako vzniklo sme-l, si už bol do neho zapísaný Čo ťa láka na mailových konferenciách.
Na týchto mailových konferenciách je zaujímavé to, že tam môže človek stretnúť ľudí, ktorých by inak za žiadnych okolností nestretol. A ja sa musím do nich začleniť a naučiť sa tam žiť. To nie je ako prísť niekde na besedu a blahosklonne tam odpovedať na otázky. Čerta starého. Prišiel som niekde, kde platia rovnaké pravidlá pre každého a musím sa podľa nich chovať. A navyše, už som neraz spomínal, že v normálnom živote by som bol bez šance sa s takýmito ľuďmi spojiť. A to platí obojstranne. Nanajvýš by to skončilo pri slušnom pozdrave alebo by ma vôbec neoslovili. A takto som prišiel medzi ľudí, o ktorých nič neviem a ich vedomosti a záujmy sa prudko líšia od mojich no a zrazu sa bavíme o veciach, ktoré nás spájajú alebo máme rovnaký problém. A ja mám možnosť i vypočuť názor atómového fyzika alebo domovníka. A to už nehovorím o vzdialenostiach a kultúrnych skúsenostiach. Veď práve to je na internete fantastické, že som si našiel kopu kamarátov, ktorí sú tak ďaleko a pritom dneska tak blízko, že mne sa tá vzdialenosť úplne zotrela a každého z nich beriem ako že, veď tu je a teraz za ním idem. Ako keby bol vo vedľajšej izbe alebo mi sedel priamo za chrbtom.
Ty si známy nielen svojou aktivitou v rámci mailových komunít a primárne sme-l, ale v dobrom slova zmysle si dotiahol na internet aj slovenských politikov a primäl ich naživo diskutovať so svojimi voličmi ale aj nevoličmi. Myslíš si, že politik má vstupovať do takýchto diskusií ?
Dostanem sa k tomu trochu okľukou. Zaujímavé na internetových diskusiách je to, že tam tá fyzická stránka – vzhľad a s ním spojené veci idú bokom (pokiaľ to nie je človek verejne známy, ktorého vzhľad sa dá ľahko domyslieť). Tam súperíš s myšlienkou, nie s gestami, pohľadom emóciami. To všetko ide preč a ty musíš súperiť len so svojim obsahom. Samozrejme pri písaní ich môžeš používať, ale to von nejde. A taktiež darmo používaš rôzne smajlíky, značky a lomítka, ktoré vyjadrujú emócie, lebo aj tak z teba vybehne len určitý extrahovaný myšlienkový obraz. A to ja osobne považujem za fantastické, lebo pri bežných diskusiách, keď si ľudia chcú vyjasniť určité názory, tak sa často nechajú zvalcovať týmito mimoverbálnymi prejavmi. Naopak keby ich videli iba napísané, hravo by ich zmietli zo stola. Na jednej strane je to náročnejšie a na druhej strane to aj stupňuje odvahu. Prečo by som mal automaticky prijať niečo, čo ten druhý hovorí. Preto si myslím, že politici sa už mali internetu dávno venovať.
Na Slovensku má zatiaľ zavedený internet taká skupina ľudí, (lebo ako vieme, niekde na Kysuciach ešte v chlapov v krčme nikto nepripojil) na ktorej strašne záleží v rámci politiky. Totiž je veľmi ľahké si získať na svoju stranu prostý ľud, obalamutiť ho nejakým spôsobom a stavať na ňom. Je to naozaj veľmi ľahké, tam stačí prísť medzi nich, občas prestrihnúť nejakú pásku, odkrojiť si chleba, posypať ho so soľou, objať malé dieťa. To nie je problém, máš hneď hlasy. Ale hlasy interneťákov nikdy nebudeš mať hlasy, keď toto budeš robiť, budú sa na teba pozerať, budú si myslieť svoje a budú mať pravdu. A ty pokiaľ si politik a nepochopíš, že práve táto skupina ľudí je veľmi dôležitá preto, aby si bol, tak končíš. Pretože ak ťa táto skupina nieže znenávidí, ale ak ju nepresvedčíš, nemôžeš vyhrať. Možno je to paradoxné, čo teraz hovorím, ale môžeš vyhrať iba dočasne. A ak si znepriatelíš alebo nechytíš na svoju stranu tých, čo ju tvoria – študentov, vedcov atď., inými slovami povedané tak trošku elitu tohto národa, ktorá by mala byť základom nejakého postupovania dopredu, tak končíš. je to otázka dvoch-troch rokov a ideš ku dnu. A preto si myslím, že politici, ktorí nemajú čo skrývať a ide im svojim spôsobom o túto skupinu ľudí, jednoznačne prijali to pozvanie. Naozaj je to ťažšie ísť pred takúto komunitu ako do krčmy niekde pri Žiline. Tu nikto nepadne do mdlôb, že si sa s nimi začal rozprávať. Naopak naložia ti chrbát, len sa tak hvízda. Ja si myslím, že je len dobre, že sa takéto diskusie urobili a aj budú v budúcnosti konať. Aspoň sa im prevetráva hlava, lebo v opačnom prípade ich kontakt so svetom bude nulový.
Vzhľadom na svoje bohaté skúsenosti by si mohol poradiť, tým ktorí zistili, že na internete nájdu dôležité informácie ako sa nestratiť.
Tak ako všade život každého naučí čo robiť. Keď človek príde k tomu moru a to na neho vyšpľachne všetky tie možnosti, tak má dve možnosti – buď pred ním ujde zo strachu alebo sa do toho zblázni. Ten, kto sa nedá odplašiť, príde časom na to, že všetko má na internete svoj systém. Je tam síce 380 miliónov adries, čo však neznamená, že ich musíš po jednej preklikať. Ľudia majú síce z toho strach ale dnes je už internet dostatočne ošetrený rôznymi vyhľadávačmi, ktoré kategorizujú informácie do tej miery, že veľmi konkrétnu musíš nájsť do troch minút. Inak o sebe človek nemôže povedať, že je na internete doma. Ak nenájdem obrázok farebného lopúcha do piatich minút, som nemehlo. Nemyslím si preto, že by bol internet bezbrehou riekou do ktorej človek spadne a utopí sa. Dnes už rozhodne nie. Možno na začiatku.
Dnes už trocha poľavila tá vlna hrozieb o tom, aký je internet zahltení pornografiou, nemyslíš?
K tej pornografii ti poviem toľko. Mám hrozne rád týchto vytrubovačov o morálke, pre ktorých internet rovná sa pornografia. Pretože takým nevadí, že ich dieťa potom ide okolo desiatich stánkov PNS, kde sú doslova vycapené tieto hardcore časopisy v skle, ktoré si pokojne poprezerajú. Ale nad tým sa ani nie je treba pozastavovať.
Ty si zrejme jeden z najkompetentnejších ľudí, ktorí by sa mohli vyjadriť na tému internetová závislosť, lebo o tebe sa traduje, že z neho ani nezostúpiš.
No nezostúpim, lebo som pripojený mikrovlnne a tým pádom som na ňom z pohľadu iných stále. Ale čo sa týka tej závislosti. Zoberme si knihy. Existuje x ľudí zvaných knihomoli, medzi ktorých som patril a naďalej patrím aj ja, ktorí sa od knihy ani neodtrhnú. Sú to závisláci ? No určite. Len tá predstava koľko kníh som neprečítal je strašná. Som jednoducho závislý.
Alebo dnes veľmi populárne porovnávanie internetu s drogami je naprostý nezmysel. Jednak, že internet nie je sám, lebo celý náš život je vyšperkovaný drobnými závislosťami. A navyše toto porovnanie kríva na všetkých desať nôh.
Závislosť na internete Ti môže priniesť iba rozšírenie vzdelania. Prináša ti ho droga ? Závislosť na internete Ti nespôsobí, že ti odídu životne dôležité orgány, že umrieš. Čo u drogy samozrejme je. Závislosť na internete ťa nejakým spôsobom posúva dopredu, získavaš nových priateľov. Pri droge všetkých strácaš. Všetci idú od teba preč, lebo si feťák. Toto porovnanie nemohol vymyslieť zdravý človek Závislosť ako takú pripúšťam, lebo všetko, čomu sa s veľkou láskou venujem a často je závislosť. Iste existujú extrémy, ktoré poznáme napríklad z filmu Sieť ale na druhej strane možno práve človek, ktorému je internet primárnym zamestnaním, taký má možno radosť, keď to vypne. Ja ako človek, ktorý som inde, to pociťujem ako relax.
Koľko vydržíš bez internetu ?
To závisí strašne od pracovných povinností. Pokiaľ ich mám v normálnej miere a som doma, tak neexistuje, aby som nebol na internete. To čo by som bol za interneťáka! Ale zase keď som na zájazde, tak ma netrhá o polnoci v takej miere, že ma musia dať do zvieracej kazajky, že nemám internet.
Medzi priateľmi si známy aj ako vášnivý zberateľ všetkých sharewarových programov.
Čo sa týka sharewarových programov v mojom počítači, tak to už mnohým ľuďom spôsobilo vážny šok. Ja mám v céčku giga inštalácií. Ja keď si dám myš na start up menu a zoznam programov, tak mi menu roluje tak dlho, že si môžem ísť kávu uvariť, ocukrovať, vrátiť sa a ešte stále to bude rolovať. Moja „registry“ to je proste babylonská knižnica. A navyše ja nechcem odinštalovávať programy, lebo mi je to ľúto, veď čo ak nejaký z nich budem čoskoro potrebovať. Až keď to expiruje samo, tak to odinštalujem. A samozrejme hneď zháňam update, že či náhodou nevymysleli niečo nové. Väčšinou nevymyslia. Nazvú to o číslo viac napríklad 3.6 pričom verzia 3.5 mala len iný rámik. A taktiež sa nemôže stať, aby mal niekto program skôr ako ja, lebo ja mám 5 adries, ktoré mi každý deň hlásia čo nové vyšlo. Leda ak som preč a nemohol som to stiahnuť, ale nie že by som o tom nevedel.
Aký máš názor na problematiku zvukového formátu mp3 vo vzťahu hudobníci – hudobný priemysel a užívatelia ?
Ono je to tak. Doteraz sa všetko nahrávalo na kazety, z tých sa robili kópie a z nich ďalšie, lebo všetci chceli mať všetko. Pozornosť ochranných zväzov sa momentálne sústredí na internet, kde sa dajú stiahnuť pesničky vo formáte mp3, či už legálne alebo nelegálne (lebo existujú sajty, kde zaplatíš z VISA karty 1 dolár alebo 50 centov a stiahneš si jednu skladbu). Lenže chlapci v tom majú bordel. Pretože pokiaľ mp3 formát nahrádza to CD-čko v takej dôstojnej forme, že ho zobrali ho do úvahy a dokonca bojujú proti mp3 prehrávače ako je napríklad Rio, sú ešte stále v šoku že to vôbec niekto vymyslel. Nuž ale to je ich problém, nie môj alebo Jožov. Tu je internet, otvorená komunita, je to tam, dá sa to stiahnuť, kedykoľvek si to stiahnem. Nech nájdu nejaký legálny spôsob ako zastaviť šírenie mp3 formátu alebo nech sú ticho. Nech idú zakázať, že si ide Anička nahrať svojho obľúbeného Paľka Haberu z CD-čka na kazetu pre svoju priateľku Zuzku. Som zvedavý, či sa s takou vervou, ako sa púšťajú do empétrojek, zaoberajú Aničkou a Zuzkou.
A aký názor máš na to, keby tvoje CD niekto previedol do formátu mp3, vystavil na sieť a povedal by: „Tahajte si to všetci. kto máte Filipa radi ?“
Nuž ja Ti osobne poviem, že mňa by to potešilo a hudobné vydavateľstvo rozčúlilo. A vieš, že nie je na mne čo s tým ďalej ale na hudobnom vydavateľstve ? Ja sa tým nemám čo zaoberať, odhliadnúc od toho, že mňa naozaj úprimne teší, keď si ľudia stiahnú moje pesničky. Nikto si nebude sťahovať niečo, čo sa mu hnusí. Navyše to aj niečo trvá. Ak zoberieme do úvahy, že populácia má priemerné pripojenie 28 800 kbps, tak 5 MB pesničku sťahujú takmer hodinu. Čiže jedna skladba ho môže stáť od 20-40 Sk v závislosti od času keď to sťahujú.
Nechystáš po vzoru niektorých zahraničných kolegov vydať nejaký album skôr na internete vo formáte mp3 ?
Áno to sa robí, ja to sledujem – prípadne existuje možnosť stiahnutia minútovej ukážky v empétrojke. Čo je už legálna forma využitia – firma xy vystaví takúto ukážku a hneď vedľa je ikonka – buy CD. Keď sa ti to zapáči, klikneš, napíše číslo karty a onedlho ti príde domov. To sa mi páči tento prístup. Rovná sa to tomu, ako keď prídeš do obchodu a kúsok si pustíš na sluchátkach. Toto je korektný virtuálny obchod a nato by sa mali empétrojky využívať. Lenže hudobný priemysel má s tým problémy, lebo internet je neulapiteľny svet a valia sa po ňom doslova tony empétrojek úplne kompletných CD-čiek. Je na ňom, aby niečo urobil. My sa zatiaľ môžeme venovať ich počúvaniu. Empétrojkové CD-čko treba robiť vtedy, keď budú legálne stolové prehrávače, my tam zasunieme CD-čko, ktoré bude hrať 15 hodín miesto jednej.
Ako vnímaš obchodovanie na internete ?
Veľmi pozitívne, hoci je to hrozne zradná záležitosť, lebo ono sa to veľmi ľahko odškrtáva. Lebo virtuálna realita nebolí a potom príde tá skutočná realita, keď zazvoní ujo poštár a donesie dobierku.
Ja som si takto už kúpil knihy, CD-čka a dokonca si aj potraviny objednávam cez internet. Literatúru je vynikajúce kúpiť na internete ale pri čítaní ju musím mať v rukách. Noviny dokážem čítať na monitore ale knižky zatiaľ nie.
Internetuješ už vyše 5 rokov, dokáže ťa ešte stále prekvapiť alebo si už otrlý harcovník ?
Nie, stále ma dokáže prekvapovať. Denno-denne. Dokonca by som bol prekvapený, keby sa denne tých prekvapení neobjavilo, lebo tým že je internet rovnako nekonečný rovnako ako svet okolo neho. A tým, že vlastne túto realitu zrkadlí, musí byť plný prekvapenia ako svet okolo nás.
Článok bol pôvodne publikovaný v júni 2000
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments