Som veľká mačka. Trochu nešikovná, ani skočiť poriadne neviem, ale pri troche trpezlivosti a cvičenia zo mňa možno niečo bude. Teda, toto si o mne určite myslí náš Rowdy. Mám už celkom dobrú štatistiku odchytených myší a vtákov, ktoré nám priniesol domov a minulý týždeň sa skóre zase raz zvýšilo.
Naša malinkatá bola vo štvrtok na oslave narodenín a keď sa vrátila domov, bolo evidentné, že sa im podarilo vyšantiť mi dieťa až do úplnej únavy a to už je čo povedať. Kruhy pod očami, ledva to stálo na nohách a chcelo sa to len pritúliť k mamke a spať. Lenže, otvorte dvere a nájdite v chodbe vašu mačku v pevnom objatí s malým vtákom, ktorý náklonnosť dravca neopätoval a namiesto toho využil momentálnu stratu koncentráciu a odletel do kuchyne. Skok cez môj rebarborový koláč, z ktorého som teda nemala ani omrvinku a Rowdy bol na pulte. Vták na to odletel do druhého rohu kuchyne. Zobrala som do ruky portviš, otvorila dvere do záhrady a snažila sa operenca vyduriť von. Nanešťastie bol chudák tvor taký vyplašený, že namiesto núdzového východu zletel na podlahu, kde sa za ním kocúr znova vrhol, celý natešený z toho, že živá hračka znova dobila baterky a je zaujímavá. Nakoniec som musela chytiť utierku, hodiť cez vtáka, zabaliť ho a vypustiť von, nasledovaná Rowdym. Moja malá unavená ratolesť po celý čas sledovala všetko s otvorenými ústami, ale aspoň na chvíľu zabudla, že chce strašne spať.
V nedeľu som sa o piatej ráno zobudila na strašný smäd. Pobrala som sa dole do kuchyne nabrať si vodu, ako tak kráčam hore schodmi, počujem mačacie dvierka. Do predsiene sa vrútil náš malý lokálny asociál a v papuli držal väčšieho vtáka, pištiaceho ostodesať. Opakovala sa situácia zo štvrtka, moment prekvapenia, vták vyletel von z čeľustí zabijáka, len namiesto do kuchyne sa pobral do obývačky a skryl sa za gaučom. Obeť tentoraz skončila za záhradným múrom, lebo Rowdy okolo mňa nadšene poskakoval a evidentne si myslel, že v tlupe sa lepšie poľuje, tak som ho nechcela nechať v záhrade, aby ho znova priniesol dnu, počasie totiž nebolo najlepšie a mokrú trávu on nemá rád.. Chudák, dúfam, že to prežije. Ten vták myslím, kocúra som videla naposledy dnes ráno chľamstať vodu z vodovodného kohútika.
Ešte poumývať dlážku od kvapiek krvi (asi ho niekde sekol), peria a nedeľa sa mohla začať.
Napríklad tým, že rozkokošená mačka prenasledovala pre zmenu opasok zo župana a potom sa rozvalila v chodbe a vyžarovala neskutočnú spokojnosť s vlastnou existenciou. Niekedy by som chcela byť náš kocúr.
V našej rodine sa okrem lovu vtákov zaoberáme aj muzikálom. Ak chcete vidieť, ako dvaja dospelí spontánne začnú spievať a nemotorne sa snažia spev dopĺnať ladnými nekoordinovanými pohybmi, skúste u nás doma. Momentálnym favoritom je Barney, i keď ho už pomaly dobieha Dora. Už to zašlo tak ďaleko, že som sa pristihla pri tom, ako si pohmkávam „If all the raindrops …“ aj keď na to nepríde povel z riadiacej veže. Ešte máme Tancuj tancuj vykrúcaj, Kolo kolo mlynské, z ktorého sa najviac ráta moment, keď sa urobí bác, načo sa dieťa promptne hodí na zem nezávisle od okolia, tvrdosti podložky a faktora suchosti a čistoty, Varila myšička kašicku, pričom si nikdy neviem zapamätať, či ide najprv tanierik alebo mištička a určite tým kazím zapamätanie si riekanky a z nemčiny máme Alle meine Entchen, pričom najmenšia speváčka po každej strofe robí chórus Kvak kvak. Mentálne nás to pripravuje na dobu, keď bude v móde ďalšia hviezdička pre 10+ ako momentálne Justin Bieber alebo jeho írska obdoba Jedwards, dvojčatá z Dublinu s vlasmi nagelovanými do vertikálneho účesu a hyperaktivitou veveričky na speede. Ak ste sa náhodou nudili tak strašne, že ste dokonca pozerali Eurovíziu, tohto roku zastupovali Írsko.
Nielen kultúrou je však človek živý, pri všetkej tej umeleckej a loveckej činnosti aj vyhladne a treba potom prísun kalórií. Náš kocúr sa žiaľ nešpecializuje na väčších prežúvavcov a z jeho úlovkov by sme akurát mohli robiť špáratká z kostí, takže tu musíme zájsť do obchodu a kúpiť si pekné mleté mäso, najlepšie z chudého mäsa, lebo ináč budeme mať jedlo dosť ťažké. Ak robím bolognese alebo chilli con carne, nedbám kúpiť aj lacnejšiu verziu a potom lyžicou tuk odčerpám ale pri nasledujúcom recepte sa to nedá.
Inšpirovaná mojou mačkovitou šelmou teda krstím nasledujúci recept
Poľovnícke guľky
Doba prípravy : asi 20 minút
Doba pečenia celkove : približne 50 minút – z toho v rúre 35 minút
Teplota rúry : 170-180 °C
Množstvo surovín je variabilné, potrebujeme :
na guľky :
- mleté hovädzie mäso
- strúhanka
- vajíčko
- soľ, čierne korenie, nejaké zelené bylinky ako oregano, majorán atď.
na omáčku :
- paradajkovité tekutiny. To môže byť zmes prepasírovaných paradajok, paradajok z konzervy a čerstvých, či len tie konzervové alebo prepasírované.
Do toho pridáme soľ, čierne korenie, za lyžičku hnedého cukru /alebo bieleho, aby sme nediskriminovali/, bylinky a vylejeme do hlbšej misy na pečenie.
Medzitým na sporáku mierne rozohrejeme olej, z mäsovej zmesi vytvárame guľky a z každej strany ich postupne opekáme. Prichystáme si plech s paradajkovou zmesou a hádžeme doň hotové guľky. Keď sa takto celá zmes ocitla v plechu, strčíme ho do rúry a necháme piecť asi 35 minút.
Servírujeme napríklad so špagetami alebo inými cestovinami, posypané parmezánom.
Želám dobrú chuť a majiteľom (respektíve otrokom) mačiek veselú loveckú sezónu.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments