…kto chce niečo povedať, nech prehovorí teraz alebo nech navždy mlčí…
To, či považujeme takto formulovanú myšlienku za správnu, určí, či sa nám bude páčiť koniec filmu.
Téma nie je nová. V roku 1965 sa vo východnej časti rozdeleného Berlína skrýva doktor Vogel, kat z Birkenau. Izraelské komando, zložené z troch mladých agentov ho má lokalizovať, chytiť a prepašovať do Izraela, kde ho chcú súdiť za spáchané zločiny. Mengele zabalený v Eichmannovom koberci.
Priebeh akcie sa strieda s prestrihmi do súčasnosti, kde miesto mladých lovcov nacistov vidíme postarších národných hrdinov, ikony uctievané za hrdinský čin, ktorý vykonali. Dostihli a na úteku zabili fašistického mäsiara. Akurát, že nevykonali a nezabili. Len to úspešne tridsať rokov predstierali, kým ich ako úder z jasného neba nedostihla správa, že ich nočná mora má tak tuhý koreň, že ešte stále žije v starobinci (blázinci ) na Ukrajine. Domček z karát čoskoro spadne, ak ho nestihnú zlikvidovať predtým, ako sa správa o tom, že ho nezabili, rozšíri v médiách.
K deju len toľko, že časť odohrávajúca sa vo východnom Berlíne je výborná a kvôli nej sa oplatí na film ísť. Sam Worthington hrá Davida, chlapca, ktorý v táboroch smrti stratil celú rodinu a podľa môjho úsudku, sám sebe neodpustil, že prežil. Marton Csokas, Stephan, novozélandský herec s krásnym maďarským menom a kompletnou dávkou uhorského šarmu je hnaný asi ako jediný ambíciami, pre neho je úspech akcie kľúčom od dverí, za ktorými sa skrývajú sláva a kariéra. Rachel, ktorá stratila vo vojne matku, je skvelou etudou herečky Jessicy Chastain, o ktorej verím, že z nej bude časom veľká filmová hviezda. Helen Mirren, Tom Wilkinson a Ciarán Hinds asi nemôžu nič zahrať zle, ani keby chceli.
Najlepší je však ten najhorší. Dánsky herec Jesper Christensen stvárňuje svojho nacistu absolútne vierohodne. Rozkladá a intoxikuje trojicu mladých agentov svojím vnútorným zlom, ktoré mrazivo uveriteľne stelesňuje.
Skôr než dej filmu, ktorý je do značnej miery predvídateľný, zostanú v hlave po odchode z kina otázky, na ktoré nie sú jednoznačné odpovede.
Keď zajatý a poviazaný doktor Vogel sedí celé dni na zemi bytu, odkiaľ sa ho zúfalo pokúšajú dostať do západného sektora, využíva čas medzi pokusmi násilne ho nakŕmiť a prelepením úst páskou na otázky. Nezabudne vynechať jednu, ktorú som svojim predkom kládla tiež. Ako je možné, že tisíce ľudí išlo pokorne do plynu, strážení len niekoľkými esesákmi a nepokúsili sa ich premôcť? Ako to, že išli na smrť bez boja? Iste, mnohí bojovali, iní utiekli a do transportov nenastúpili, ale stále zostávajú tie zavraždené milióny. A nezaceliteľná rana a otázky v dušiach potomkov. Doktor Vogel samozrejme vynechal, že mladí a silní bojovali vo všetkých armádach, či v odboji. Ak sa im to nepodarilo, bolo to preto, že boli eliminovaní ako prví, práve preto, aby neorganizovali vzbury. Napriek tomu sa vzbury v táboroch vyskytli. Ale do plynu išli predovšetkým hladom a utrpením zlomení starci, ženy a deti.
Keď sa Vogelovi napokon podarí ujsť, vyvstane otázka, čo povedať doma v Izraeli. Pre Stephana neprichádza do úvahy priznať zlyhanie. Nemali ďalších spolupracovníkov a dá sa predpokladať, že Vogel sa utiahne do ešte hlbšej ilegality a nikto ho už neuvidí. Preto Stephan navrhne, aby doma tvrdili, že Vogela zabili na úteku a telo pochovali. Slabý David a otrasená, medzitým so Stephanom tehotná Rachel sa dajú presvedčiť. Teraz a v tomto okamihu mali mať odvahu povedať pravdu. Neurobili to a zo životov si urobili peklo a nekončiacu vnútornú hanbu.
Pripadá mi úplne nechutné sledovať, ako si užívajú slávu lovcov nacistov, ako prednášajú nadšenej mládeži, ktorá sa teší, že spravodlivosť zvíťazila. David, najcitlivejší z nich, opúšťa Izrael. Rachel, ktorá sa kvôli dieťaťu vydala za Stephana hrá túto hru ďalej, až kým nepríde správa z Ukrajiny. Treba to riešiť a Rachel je jediná, ktorá to môže urobiť. David spácha samovraždu, Stephan je po teroristickom útoku na vozíčku.
Rachel Vogela nájde. Tak, ako predtým, sa mu temer podarí zabiť ju, čo mi scenáristicky pripadá pritiahnuté za vlasy, predsa je to len deväťdesiatnik. Ale zlá bylina má tuhý koreň. Rachel ho usmrtí, nevedno, či sama prežije, ale zanechá v nemocnici odkaz pre ukrajinského žurnalistu, v ktorom povie pravdu o starých udalostiach.
S týmto mám najväčší problém. Rachel má dcéru, ktorá ju zbožňuje, napísala o nej knihu. Má zaťa a vnuka. Je inšpiráciou pre generácie mladých ľudí. Má právo demontovať svoj obraz v mene pravdy? A čo vlastne táto pravda ešte dnes znamená? Okrem toho, že jej sa vnútorne uľaví?
Pokiaľ neprehovorili vtedy, keď mali, bolo podľa mňa ich povinnosťou mlčať.
Neverím, že pravda a nič než pravda, sú vždy správnym riešením. Pravda, ktorá uvrhne do hanby najbližších a aj celý národ, pravda, ktorá skvele pobaví všetkých nepriateľov, je toxická a vlastne egoistická. Neočistí. Dodatočne už nie.
A preto, ak má niekto čo povedať predtým, než sa udeje neodvolateľné životné rozhodnutie, nech to bez zaváhania vysloví. Ak to zo zbabelosti neurobí, nech horí v pekle vlastných výčitiek sám a naveky.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments